Problém je teda v ľuďoch a to takí že sa neustále vyhovárajú čo značí ich neochotu. Či už tu alebo tam, stále je to o tom istom. Veľakrát s niekym diskutujem či už niekde v podniku alebo virtuálne, častokrát je tá téma že prečo sedíme doma, prečo sa nejdeme baviť atď. Tak za prvé nejdeme preto, že sa s takýmto prístupom nič zorganizovať nedá. Keď sa má niekam ísť a obvolám známych tak sa nájde kvantum výhovoriek len nie to aby sa zúčastnili. Ja by som rád zašiel niekam niečo robiť ale keď jeden povie nemá čas, druhý je v práci, tretí ma chorého psa, štvrtý nemôže lebo to a tamto a hentamto... Tak takto sa nikam nedostaneme. Potom idú aj otázky že napríklad prečo nemám vzťah a podobne. Aj tu je to zase o tom že druhá strana nemá žiadny záujem na tom. Hlavne u žien ale aj u mužov zvykne byť že má človek obvykle nejakú najlepšiu kamošku (taký bútľavá vŕba systém) žena preto že si ženy medzi sebou rozumejú a muž preto že ženy lepšie chápu takéto veci, no a veľakrát je že tá osoba posmeluje že nechápem ako je možné že ťa nikto nechce však si v pohode človek, slušný, nefajčí, nepije, neni škaredý a predsa nič. Ja vtedy použijem veľmi účinné poukázanie na vec a to takú že tej osobe poviem: Ak som naozaj taký super tak prečo sa so mnou nedáš dokopy Ty?!  A potom to už ide: Lebo som zadaná, lebo si ťa neviem predstaviť ináč ako kamaráta, lebo preto, prehento, pretamto... Vidíš? Sama si si na to odpovedala! Tak ako máš rôzne dôvody ma nechcieť ty, tak isto majú rôzne dôvody ma nechcieť ani tie ostatné. Keď sa nejedná o vzťahy ale aj o bežné veci že niekam ísť, robiť spolu nejaké záľuby atď. Zase je to len o tom. Príde niekto že kto rád robí toto a tamto, lebo si na to nikoho neviem nájsť atď. Ale potom akosi záhadne prestane mať záujem. Jeden deň sa teší a vychvaľuje do neba že konečne si našla dakoho koho to tiež baví, ale druhý deň už ako keby som ani neexistoval, viackrát sa už neozve. Tak o čo takému človeku šlo? Proste skutek útek. Ďalej. Ako sa ženy neradi stretávajú z internetu. Zaujímavé že mužom to nerobí vôbec problém dohodnúť sa a ísť. Potom zase príde otázka (hlavne keď od ženy) že prečo nejdem dakam žiť. Tak by som hneď dal taký uzemňovák že ja rád pôjdem ale išla by si so mnou nech mám teda s kým? A už by išlo kvantum výhovoriek že ona nemôže, lebo je vydatá, zadaná, nestretáva sa z internetu proste zase všetko možné len aby nemusela ísť. Ak to bola len otázka že prečo sedím doma tak odpoveď bola daná. Teda sama si ju dala. Ale keď mi to povedia v takej forme že ja byť tebou slobodný, bezdetný tak by som šla. Ale zase je tam skrytá výhovorka. Všimli ste si to? Je tam to KEBY! Keby som ja bola/nebola... Tak ja vám to poviem ako by to bolo keby to bolo. Keby bola slobodná a bezdetná tak by nešla pre iné dôvody, vtedy by nešla lebo nemá čas, lebo ju bolí hlava, lebo má doma chorého psa, lebo sa nestretáva z netu... A zase sme na tom istom teda na nule. Čo je na tom tak hrozne ťažké si nájsť čas a dakam zájsť? Však aj ja chodím do práce, musím doma pomáhať sem tam, tiež mám sem tam povinnosti, vybavovačky atď. Ale predsa mi nerobí problém ísť von. Tak isto aj vzťahu čo sa týka, mne nerobí problém držať sa za ruku, zájsť na zábavu, do kina, na pizzu, na výlet... Však na tom nieje nič zložité ani ťažké. Tak kde je problém? Keď to s druhými dokážu tak so mnou to prečo nedokážu? Som tak isto človek ako ostatní. Niesom mimozemšťan predsa. Takže vlastne som vám vysvetlil, prečo musím mať také záľuby aké mám, lebo mi iné nezostáva ak sa nechcem nudiť tak sa idem bicyklovať, kúpim si nejaký starý bicykel a vytuningujem ho a podobne. Jednoducho veci ktoré môžem robiť sám. Ja by som rád zašiel aj žiť, aj sa venovať kolektívnejším záľubám, aj mal vzťah ale s jednostranným záujmom sa nikdy nikam nepohneme.