A aká som? To ťažko povedať, lebo občas mám v sebe chaos aj ja sama. Ale mojou snahou je vždy si to v hlave upratať a zobrať si zo všetkého ponaučenie. Som komplikovaná a nemám rada jednoduché veci. Prečo? Lebo inak by som sa nudila a ja sa nudiť nedokážem. Definovať niekoho vlastnosti pár slovami nie je možné, lebo sa meníme každým okamihom a každou skúsenosťou. Viem, že život treba žiť naplno, ale ešte stále sa to učím. Áno, som skvelý teoretik, ale nie je nič lepšie, ako sa snažiť uvádzať svoje teórie do praxe. Hoci, to je vždy riziko.. Vážim si život, aký mám, ale zažila som aj chvíle, keď som si nevážila svoj život a ani samú seba. A práve vďaka týmto negatívnym skúsenostiam si neskutočne cením chvíle, keď som šťastná. Rada sa na život usmievam aj keď zjavná príčina neexistuje.
A čo je mojím cieľom? Kedysi som chcela byt astronautkou, neskôr ma držala astrofyzika a teraz som architektka. Zdanlivo sa zdá, že tieto tri profesie nemajú nič spoločné, ale omyl. Majú. Všetky majú jeden cieľ, priniesť niečo, čo tu po nás ostane.
Hoci som veľmi kritická povaha, naučila som sa ľudí brať takých akí sú. Vážim si každé pozitívum. Ale keď mi niekto ublíži, alebo sklame moju dôveru, tak nezabudnem. Nikto nie je dokonalý a ja už vôbec nie. Ale umenie nie je tolerovať, ale nevšímať si to.
Mám pár životných kréd, ktorými sa riadim. V prvom rade je to Nietzscheho, čo nás nezabije, to nás posilní. Druhé som sa veľmi dlho učila; pokiaľ nejde o život, ide o hovno. Som totiž pravý opak flegmatika. A tretím je, konaj vždy tak, ako cítiš, potom nebudeš mať dôvod niečo v živote ľutovať. Vo vzťahu k ľuďom sa snažím byť maximálne tolerantná, lebo viem, že aj so mnou je to často veľmi ťažké..:)
Komentáre
Ahoj Karla
- pekne si to napísala, gratulujem...a myslím, že preto aj človek píše: umenie ma jednu vec spoločnú - niečo po sebe zanechávame.Klobúk dolu...