"Veľmi vtipné,"pretože som sa ešte stále smiala. A sadol si ku mne na vedľajšie sedadlo.
"Ináč, ja som Katie" chcela som mu podať ruku, ale on sa robil,že to nevidí.
"Ten chalan je drzejší,ako vyzerá,"pomyslela som si. Asi o päť dlhých minút začal niečo hovoriť,tak som sa započúvala do jeho samomluvy, ale to som nevedela,že hovorí do mobilu. Keď zložil všimol si,že naňho pozerám, uvedomila som si,že naňho doslova čumím, a tak som hneď odvrátila pohľad.
"Počula si niečo?" opýtal sa ma s nádejou v hlase.
"Áno,počula,"povedala som s úškrnom.
"A čo si počula?"tentoraz sa to pýtal s vystrašeným výrazom v tvári.
"No,ja sa s ľuďmi,ktorých nepoznám nerozprávam."
"Ach, bože,"vzdychol si.
"No dobre,ja som Gustav a ty si ako som počul..."
"Katie"dokončila som zaňho.
"Takže už mi povieš,čo si počula?"
"Počula som niečo ako,že si spadol na zem v autobuse kvôli nejakej krave, vedľa ktorej teraz sedíš."
"Všetko?"
"Áno a ešte som počula ,čau´a smiech na druhej strane telefónu,s kým si telefonoval?"
"S kamošom."
"Tak mu odkáž nech sa nabudúce smeje,,hlasnejšie."Gustav chtiac, či nechtiac sa usmial.Až vtedy som si uvedomila,že nie je taký aký sa mi na prvý pohľad zdal, pretože mal taký sladký úsmev,že som sa až musela skryť za ruksak,aby nevidel aká som červená. Začal mi zvoniť mobil, pozrela som sa kto to je. Bola to mama, takže som nedvíhala.
"Veď to zdvihni"povedal Gustav.
"Nemôžem"
"Prečo?"
"Neskôr ti to možno vysvetlím"
"Daj to sem!"vytrhol mi mobil z ruky a zdvihol.
"Prosím, kto je tam?"ale z druhej strany sa nič neozývalo.
"Zložila ti ešte predtým než si zdvihol," a pustila som rehot.Vzala si mobil a zavolala sestre či je doma,že k nej prídem.Ale sestra to nedvíhala, tak som zavolala spolužiačke Nene, dobrej duši,ktorá vie všetko zariadiť.Keďže býva na internáte mala som minimálnu šancu u nej ostať,ale za pokus to stálo.
"Ahoj,ako sa máš?Dúfam,že dobre,lebo mám možno dobrú,možno zlú správu."
"Čau,tak čo sa stalo?"
"Počuješ ten šum na mojej strane?"
"Hej, kde si?"
"V autobuse na ceste do Košíc."
"Čo? Teraz? Prečo?"
"Lebo som zdrhla z domu a nemám kam ísť,preto."
"Aha, tak príď ku mne, niečo už vymyslíme."
"Díky,maj sa,prídem asi o pol hodiny už som v polovici cesty."
"A to mi voláš až teraz?"
"Čo som ti mala volať dvadsaťštyri hodín vopred?"
"Dobre,príď,čau!"
"Čau!" zložila soma opäť sa venovala Gustavovi, ktorý na mňa čumel ako na zjavenie.
"Čo je?" spýtala som sa.
"Nič, len to, že.............
...............ty si zdrhla z domu??"
"Čo teba do toho?"
"Veľa, tak hej alebo nie?"
"Hej a?"
"Prečo?Kde budeš bývať?Čo budeš jesť?"
"Neviem, je mi to jedno, ale domov sa už nevrátim aj keby som mala spať na lavičke v parku.A to ťa až tak trápi?"
"Hej!"
Na uteku 2
18.10.2006 16:42:54
Komentáre