Nesúhlasím, oné dokonale nefalšované postoje odporu vznikajú myslím nie zo servilnosti. Podľa môjho názoru sú tí ľudia ako zamestnaci SMU čo sa v utorok 8.júla 2003 o 9:00h zišli v kongresovej sále, ja medzi nimi, na povinné školenie k novele Zákonníka práce. Pri dialógu medzi mnou a školiteľkou (zo Slovenského odborového zväzu) prejavili značnú nevôľu. Nebudem tu zachádzať do (inak podstatných) podrobností ako k tomu došlo - tie som zdokumentoval na inom mieste svojej knihy -, ale vedzte že prv než mi zakázali - teda ich predstavenstvo a s ním aj ich hlasitá väčšina -, dostať slovo, stihla mi ešte odpovedať že MÁ SMOLU kto by čakal zákonnú ochranu pred výpoveďou na základe (vlastne aj evidentne) vymysleného dôvodu.

B: No a čo? Takto to funguje. Spoločnosť (občas) funguje podľa písaných zákonov a taktiež podľa nepísaných. Občas podľa nich nefunguje ale to neznamená že nefunguje vôbec. Vždy nejak funguje keď pokračuje. Inteligencia a schopnosť jedinca spočíva v tom ako sa dokáže adaptovať na vonkajšie okolnosti. Kým nie si šéf zemegule, musíš to prijat a naučiť sa v tom korčuľovať. Myslíš že si na svete sám komu bolo ukrivdené? Každému sa to niekedy stane.
Čo sa vlastne tebe honí v kotrbe že furt vyťahuješ a riešiš túto tematiku? Vlastne neriešiš, neprichádzaš so žiadnymi riešeniami. Len sa v tom rýpeš a rochníš si v tom. Asi ti to robí dobre. Tak v tom pokračuj a užívaj si to. Good luck! :-)

R: Snáď len takto neospravodlivuješ tých privilegovaných trpajzlíkov čo majú človeka asi za hovno keď ho ako komunisti kedysi triednych nepriateľov môžu bez zábran spláchnuť aj na základe výmyslu?

B: Vidí sa mi že to zase smeruje rôzne zaobalené k problému vyhodenia z fleku. K tomu si teda myslím že každá stránka vo vzťahu zamestnanec-zamestnávateľ sa musí riadiť príslušným zákonníkom čo ako blbo je nastavený pre niektorú zo stránok. Pokiaľ príde k pochybeniu, sú nástroje ako sa dovolat svojich práv - hypoteticky a občas sa vyskytnú prípady že i prakticky. Ak si mal pocit že vyhodenie neprebehlo v súlade so zákonom, mal si možnosť postupovať tak aby si sa dovolal nápravy. Ak si mal pocit že zákon porušený nebol a prišlo k morálnej ujme, tak to máš smolu, tak ďaleko ešte táto demokracia nie je aby toto dokázala riešiť, shit. Ty si k istej morálnej ujme dľa mojej mienky prišiel Ale zaujal si k tomu postoj ktorý deklaroval že si potížista a takého žiadny podnikateľský subjekt v teame nepotrebuje Takže najpraktickejšie z jeho pohľadu bolo sa ťa zbaviť. A to urobil a sa s tým vyrovnal a má kľud. Pre teba bude ďaleko väčší problém sa s tým vyrovnať lebo si to bol ty kto bol poškodený Ale je to jediná cesta - vyrovnať sa s tým aby si mal aj ty kľud. A nehnípať sa v tom furt a nájsť si niečo iné - na prácu i na hnípanie ak to potrebuješ k životu.

R: Dik za vysvetlenie :) maximy podnikateľského subjektu, Bonnie, ale zle sa Ti vidí. Nie problém vyhodenia z fleku je to k čomu zase smerujem. Mne totiž ide o ten Tebou & company následne zaujatý prístup k ževraj potížistovi čo mal tú drzosť hnípať do nich napríklad brutálne ostentatívnym honest feedbackom. Nájde sa tu vôbec niekto s ozajským pochopením pre jedinca zdráhajúceho sa onomu adaptovaniu?

Oľga: Ahoj Roberte, Sice tě neznám a neznám celou tu situaci ze všech stran aby si člověk mohl udělat správný názor. Dovedu si představit jak se cítíš a možná je to vůči tobě nespravedlivé. Ale v zájmu zachování tvého vlastního zdraví se na to vykašli a jdi dál. Nepočítej s tím že se za tebe někdo postaví, tak to dnes nefunguje. Nikdo ti pomáhat nebude, musíš si pomoci sám, prostě zavři dveře a nerozebírej to, semele tě to. Stojí ti za to pouštět se do nějakého složitého dokazování že jsi v právu?
Takováto moje rada není správná protože mě samotnou "stádoidní" chování lidí rozčiluje ale nakonec dojdeš k tomu že těch bojovníků kteří se ozvou je strašně málo a že to stejně odneseš ty sám a budeš trpět. Chceš být tou obětí?

"Disidentem" se člověk nestává tak že se jednoho dne rozhodne pro tuto svéráznou kariéru ale proto že vnitřní odpovědnost kombinovaná s celým komplexem vnějších okolností ho prostě do tohoto postavení uvrhne: je vyhozen z existujících struktur a postaven do konfrontace s nimi. Na začátku nebylo nic víc a nic míň než úmysl dělat dobře svou práci - a na konci je cejch nepřítele.
- Václav Havel

JSM: Jediným prípadom v ktorom nielen zopár osamotených jedincov obhajuje vyšší princíp zásadne a dôsledne, je náboženská viera. Je to poučný prípad v mnohých súvislostiach a nie iba preto lebo podáva prenikavý dôkaz o omylnosti mravného zmýšľania, veď odium theologicum [náboženská zaslepenosť resp intolerancia voči iným vieram] je pre úprimne veriaceho jedným z najjednoznačnejších prejavov mravného cítenia.

R: Boha by istotne viac potešilo keby sa svojím mravným cítením radšej vzoprel karakušovcom než aby mne dohováral či posmieval sa mi že idem hlavou proti múru! To práve toto je to čo napomáha panovaniu orwellových svín, nevraviac o istom srandistovi čo na mňa (po vojensky) doráža že som hovado který je potřeba zlomit a na tom co zůstane, možná, můžeme vystavět odolnýho člověka! PRETOŽE má problém vysvětlit mi že když mám ja problém, jako specialista IT, smířit se s elektronickým systémem využívání pracovního času a sledováním pohybu zaměstnanců, tak potom neví jak se s tímto bezprecedentním porušováním lidských práv vyrovná Amnesty International a červenej kříž se žlutým půlměsícem. - To čo si ten průsgumák na mňa výmýšľa?

JSM: Niektorí majú hlúpe potešenie z presadzovania zlého princípu hoci nie sú až natoľko zlí aby skutočne túžili zaviesť ho do praxe.

R: A-hááá, no tak potom je všetko v tom najsamlepšom poriadku, :) či? - To hlavne na Teba sa teraz obraciam, Miťo, mal by si sa spamätať, dik.