Už je to tu. Prišiel Nový rok. A odteraz už budeme lepší, budeme na seba dobrí, budeme sa k sebe správať ohľaduplne, budeme myslieť na budúcnosť, budeme dávať prednosť trvalým hodnotám pred efemérnymi, budeme... Prečo vlastne píšem BUDEME? Musím písať BUDETE. Pretože ja už SOM. Lepší, dobrý, ohľaduplnejší, na budúcnosť neustále mysliaci a trvalým hodnotám dávam prednosť pred čímkoľvek. Som dokonalý. Keď ráno vstanem, až mi príde ľúto. Všetci ustavične a márne hľadajú dokonalého človeka a ja ho vidím každé ráno v zrkadle. Pýtate sa, ako som to dokázal? Jednoducho. Vždy na Nový rok som si dal nejaké predsavzatia (boli časy, keď sme to volali záväzok) a na konci roka som s uspokojením konštatoval, že som ho naplnil. Dnes, po niekoľkých desaťročiach (nešlo to naraz) som zistil, že si už nijaké predsavzatia vytyčovať nemusím, pretože všetko som už dosiahol. Prišlo to znenazdajky, nedá sa však povedať, že neočakávane. Ako som už naznačil, nebolo to jednoduché. Ale dá sa to, keď človek chce. Začal som pred rokmi, celkom skromne. Prvého januára som si predsavzal, že toho roku neprestanem fajčiť. Vyšlo to. A nebolo to nič strašné. Len som párkrát musel prekonať závraty, ktoré spôsobuje cigareta vyfajčená nalačno. Dalo sa to vydržať. Dokonca sa mi podarilo postupne zvyšovať dávky, čo som pôvodne ani nemal v úmysle. Teraz fajčím zhruba osemdesiat denne a som na seba hrdý. Koľkí nevydržali a vzdali to? Veľmi ma potešilo, že tohto roku vraj cigarety zdražejú, pretože na ne nebudem mať a môžem si dať záväzok, že od prvého začnem kradnúť, aby som mal na cigarety. Som presvedčený, že aj toto predsavzatie dodržím bez problémov. Ak by som náhodou v priebehu roka nakradol viac, ako ma budú stáť cigarety, zostatok venujem na boj proti fajčeniu, aby som zabil dve muchy jednou ranou.
        Ozaj, muchy. Predčasom som si na Nový rok povedal, že v nasledujúcom roku neublížim ani muche. A fakt. Celý rok som zabíjal len ovady, komáre, osy a raz som ovalil istého dotyčného, ktorý príliš dobiedzal, ale prežil to. Bol aj taký rok, keď som si povedal, že nebudem dodržiavať dopravné predpisy. Ani ako vodič, ani ako chodec. Vydržal som a tu som! Hovorím, ide to. Len to treba brať vážne. Poznám takých, čo si na Nový rok vytýčia (predsavzajú, predsavezmú?) všeličo a potom to nedodržia a na konci roka sa idú od hanby prepadnúť. Ja nie. Kedysi, už neviem presne kedy, ale bolo to dosť dávno, som si prvého januára prisľúbil (pred celou rodinou), že do konca roka bude zo mňa chrapúň, aj keby tragače z neba podali. Neverili by ste, ale už v polovici januára sa dostavili prvé výsledky, Keď sa žena vrátila z pohotovosti s rukou v sadre, povedala len: "Ty keď si vezmeš niečo do hlavy, tak za tým ideš aj cez mŕtvoly" Doslovne tak nebolo, ale postreh bol dobrý. Úspešne som dopadol aj s ďalšími predsavzatiami: že nebudem dodržiavať slovo, že nebudem dochvíľny, že sa nebudem každé ráno sprchovať, že si budem udržiavať nadváhu, že nebudem nikomu dôverovať a - to šlo najľahšie - že nebudem zbytočne morfondírovať, inými slovami rozmýšľať. Takže na záver dobrá rada: dávajte si také predsavzatia, ktoré sa dajú dodržať. Potom sa na konci roka nebudete musieť hanbiť.

Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
-----------------------------------------------------------------