Brodíme sa asi už cez druhú rieku a nad hlavami nám prefrčí asi siedma helikopréra. Vezie dôležitých buddhistických lámov. Dôležité prevtelenia z celého sveta dostali pozvánku na tento festival, ktorý sa v kláštore Shey Gompa v západnom Nepále, v regióne Dolpo koná raz za dvanásť rokov. A pozvánka zahŕňa transport vrtuľníkom. My šliapeme ako magori už skoro týždeň. Nie sme dôležité prevtelenia, len banda zvedavcov bez pudu sebazáchovy. Posledná rieka nám dala zabrať - my sme sa síce po jednom zviezli na koni s vľkými prútenými košmi, prichytenými na hlavách, šerpovia sa brodili po zadok v ľadovej vode s 30 kilami na chrbte. Nemôžemi im pomôcť, tak ich aspoň fotím. V kempe pri lesíku kempujú nomádi. Majú jednoduchý biely plátený stan, pár jakov a privyrábajú si predávaním piva, cigariet a sladkostí pútnikom. Keď vojdem dnu, ledva vidím cez dym a počujem tuberácke chrchlanie dedka, zababušeného do kožušín. Naši šerpovia už popíjajú rum a fajčia lacné cigarety Khukuri. Vypýtam si čaj a dostanem tibetský slaný mok s jačím maslom. Po chvíli sa ma pani spýta, či som hladná, ja že hej, a tak mi do čaju nasype múku a káže mi zamiešať si to prstom. Koberček, na ktorom sedím, už dávno nemá vzor - ten zmizol pod vrstvou jačích chlpov a rokmi nanosenej špiny. Vraj sa chce ten chrchlajúci dedko k nám zajtra pridať, tiež ide na festival, ktorý je už len na dva dni chôdze. Aspoň nám ukáže cestu. Na druhý deň sa síce dedko pridá, ale ufujazdí hneď vpred a zbadáme ho až v kempe ležať na zemi a chrchlať do tej svojej kožušiny. Po ceste sa nám stratili traja nosiči a majestátna Kanjira nad našimi hlavami je hanblivá a nechce sa vyzliecť. Halí sa do hustého mračna a len občas odkryje pár detailov. Prechod cez sedlo bol jeden z najdlhších, aké som zažila. Trvalo nám to 11 hodín a z priesmyku sme nevideli nič, lebo lialo. Na kamenistej nehostinnej pôde sa vynímali zvláštne rastliny. Jedna kvetina vyzerala, že zrazu začne rozprávať a pobehovať naokolo. Alebo to robí tá výška? Už len pár hodín a sme v cieli. Budeme kempovať pod bájnou Krištáľovou horou, jesť tibetské knedlíky momo v stanoch s pútnikmi a zažívať kultúru, ktorá zaspala dobu. A tie lietajúce prevtelania nám zaručia, že sa tam dostaneme.
Očami Doroty Nvotovej
17.01.2013 19:57:49
:)
Komentáre