Ja viem. Idem na tenký ľad. Ale moja žena povedala, že to musím napísať. Ja by som to nenapísal. Ale keď musím tak musím. Mimochodom, dnes mi to došlo. Alabastrovo biele. Tak sa to hovorí, že alabastrovo biele ale ja som dnes zistil, že je aj alabastrovo sivé a dokonca alabastrovo nikotínové. Tak neviem. Alabaster si vôbec neviem vybaviť. V každom prípade sa to stalo v kúpeľni.

Vraciame sa do Rimavskej Soboty. Čitateľ vie, že som tam bol na letnej aktivite. Bol som tam s Milošom a skoro som ho tam oženil. Skoro sme sa otrávili pivom a jednou pesničkou. A stalo sa ešte niečo. To v tej kúpeľni. Ale musím dopredu povedať, že moja žena ešte vtedy nebola mojou ženou. Moja žena ešte vtedy nebola ani mojou perspektívnou ženou.

Bývali sme v robotníckej ubytovni. Bývali sme vo veľkých izbách na poschodových posteliach. A delili sme sa o jednu kúpeľňu na poschodí. V strede tej kúpeľne bol kovový válov a veľa kohútikov. Umývali sme si tam oči a zuby. V to ráno som si tam išiel umyť oči. Ona si umývala zuby. Alabastrovo biele zuby. Tak som to napísal v jednej básničke. Vtedy som ešte písal básničky. Neskôr som ich dával čítať svojej žene. Svojej budúcej žene. Tú o alabastrovo-bielych zuboch nemala rada.

Tá so zubami sa na mňa v tej kúpeľni zazubila. To bolo všetko. Potom po pár dňoch odišla do Bratislavy. Bola z inej školy a iného mesta a ich aktivita mala iné termíny. Nechala mi na pamiatku fotky a na všetkých sa zubila. Potom prišiel na návštevu Pišta. O Pištovi som tu už tiež popísal. Pištu už verný čitateľ pozná. Pišta vtedy cestoval do Drážďan aby videl operu. Do Drážďan na operu cestoval len Pišta. Vlakom. Prestávku si urobil v Rimavskej Sobote. Pišta moje frajerky vždy kontroloval. Pišta musel mať prehľad. Tak som mu ukázal fotky zubatej a Pišta povedal. Tak toto nie je tvoja frajerka. Toto je nejaká fotka z Burdy. Verný čitateľ možno nevie, čo je Burda. Burda je západonemecký časopis. Bol to asi jediný západonemecký časopis, ktorý sa tu predával. Boli tam modelky a príloha. Strihy. Strihy pre krajčírky aby vyzerali ako tie modelky. To bola Burda.

Pišta teda oznámil, že tá z fotky nie je moja frajerka a išiel do Drážďan. Veci bolo treba overiť. Cez víkendy sme nepracovali. Cez víkend som s Milošom išiel na overovaciu cestu do Bratislavy. Mali sme sto korún. Boli sme pred výplatou. Sto korún bolo dosť peňazí na pivo a jednu cestu. Tak sme išli stopom. Stopom z Rimavskej Soboty do Bratislavy. O tretej sme sa postavili na cestu. O šiestej sme sedeli pri ceste. Večer o deviatej nám zastavilo prvé auto. Vodič nám povedal aby sme sa preboha spamätali. Takým dvom ako sme my zastaví v noci vraj len policajt. On bol policajt. Zobral nás do Lučenca. To bolo najbližšie mesto pri Rimavskej Sobote. Kúpili sme si lístky na nočný vlak a v sobotu ráno sme si v Bratislave dali dve kofoly. Ostali nám dve koruny. Na telefón. Tá so zubami mi nechala okrem fotiek aj telefónne číslo.

Zavolal som a ona to zobrala. Povedal som, že som v Bratislave aby som si overil, či je ona moja frajerka a že si potrebujem požičať sto korún. Stretli sme sa na pol hodinu. Povedala pred Milošom, že je moja frajerka ale má len tú polhodinku a potom musí preč. Požičala nám sto korún a zaplatila nám pivo. Boli sme s Milošom v kine a potom sme išli nočným vlakom späť do Rimavskej Soboty. Čitateľ vie, že sme to v Rimba Sambe dotiahli do konca.

V septembri sme sa stretli v internátnej izbe s Pištom. Opera bola dobrá. Miloš mu povedal, že tá z Burdy je moja frajerka. Pišta sa potešil. Tej zubatej som tých sto korún vrátil a pár krát sme sa ešte stretli. Potom som už mal svoju budúcu ženu a tá sa s ňou tiež stretla. Potrebovala zistiť či má naozaj také alabastrovo biele zuby. Tak to je ten príbeh o zuboch. Neviem aké zuby má tá zubatá dnes. Moja žena ich má alabastrovo biele. A mimochodom. Alabaster si ani len nedokážem predstaviť ale v tej farebnej ponuke čo som dnes našiel na internete je aj alabastrovo modrá. Tak vidíš. Farboslepý a písal básničky o zuboch.