Schválte zákon na ochranu rozumu!

        V prvom rade musí uzrieť svetlo sveta zákon na ochranu rozumu. To považujem dnes za najdôležitejší ťah. Keď prídeme úplne o rozum, už nás naozaj nikto nebude brať vo svete vážne. Hlúposť zviditeľňujeme denne v takých dávkych, že svet je celý zoslabnutý od smiechu. Podaktorí si myslia, že sme zošaleli. Nie - nezbláznili sme sa. Len sa nám premnožili hlupáci. Patrím medzi nich, takže viem, o čom hovorím. Ja napríklad platím zo svojich daní Macuškovu komisiu, ktorá vznikla nezákonne, a budem ju možno platiť ešte pol roka. Ústavný súd síce vyniesol verdikt, že komisie NRSR ruší, ale výpovedná lehota je šesť mesiacov. Platím z mojich daní aj iné komisie, platím stádo tlmočníkov, lebo elita národa neovláda svetové jazyky. Pretože som hlupák, zaplatil som spolu s kolegami - hlúpymi občanmi - referendum, ktoré vymyslel robotnícky predák, a doteraz ani neviem, o čom to bolo. Viem len, že nás to stálo milióny. Mimochodom, stretol som vtedy študenta druhého ročníka vysokej školy, ktorý nielenže nevedel, že bolo referendum, ale on ani nevedel, čo slovo referendum znamená. Nevymýšľam si! Vložil som peniaze do PSIS (Prvá slovenská investičná spoločnosť) a vyhodil som tak ďalšie peniaze von oknom... Alebo mi ich štátny tajomník vráti? Platím vydávanie denníka Slovenská republika, hoci som ho nikdy nečítal. Aj preto som hlupák. Ale až taký hlupák nie som, aby som nepochopil, že musíme mať dobrý zákon na ochranu rozumu. Rozumní si ho presadiť sami nevedia. Jednak sú od prírody v politike príliš slušní a  skromní - čiže nemajú politický talent, jednak je ich menšina. My hlupáci, ktorí sme prijali demokraciu ako štátny model, im musíme pomôcť! Ak neprejde zákon o ochrane ruzumu v našom zákonodarnom zbore - rozum možno do budúceho tisícročia neprežije! Rozum je delikátna vec. Potrebuje stálu teplotu, všelijaké fakulty, akadémie, ústavy a predovšetkým peniaze na osvetu. Rozumní sú na tom zle. Nemajú nám čím svietiť v hlavách. Aby nám svitlo v základných veciach (trh, zahraničná politika, školstvo, zdravotníctvo), musia nám rozumní v hlavách svietiť. Musia nám predávať rozumy. Zadarmo nám ich nedajú. Napokon, sú na tom tak ako my - hlúpnuca väčšina. Musia z niečoho žiť. Teraz sú na tom tak, že im zdravý rozum káže robiť zo saba hlupákov. V tom prípade prídu k peniazom ľahšie. Písaním všelijakých múdrostí, uverejňovaním tangensov, kotangensov, štatistík a svetových parametrov sa u nás rozumný človek neuživí. Sú tu síce plné smetné kontajnery, v ktorých sa nám radostne hrabú dôchodcovia, ale u rozumného človeka možno predpokladať, že vezme rozum do hrsti a začne špekulovať o niečom inom. A práve na to, aby mohol špekulovať o niečom inom, musí byť prijatý zákon na ochranu rozumu. Lebo - na svete to inak nebude - hlupák, ktorému je práca hlavou od prírody odopretá, nevie prácu hlavou patrične ohodnotiť. Naopak, nepovažuje prácu hlavou za prácu a schvaľuje štátny rozpočet s minimálnymi príspevkami na prácu hláv. Ešte aj hlave štátu (a tá už len hádam pracuje hlavou?) ubrali z pridelených peňazí.
        Múdri komunisti voľakedy zaviedli termín "pracujúca inteligencia", aby upokojili ostatných pracujúcich, ktorí inteligenciu považovali za nepracujúcu. A mali pravdu. Čo už je to za práca, keď je niekto architekt, nosí motýlika a číta po kaviarňach architektonické revue? Nájdite mozole na rukách internistu! Vykrikuje do sveta: "Kúpte mi počítač, som internista! Dajte sonograf, tlakomery, stetoskopy, inzulín..."! A pritom je to obyčajný údržbár bez mozoľov. Stačila by mu špachtľa, aby človek mohol otvoriť ústa a povedať" "Áááá...! Čo mi už nahovorí o mojich vnútornostiach? Môže poznať rozumný človek vnútornosti hlupáka? Nuž ale - predsa len - aby nás vo svete toľko neohovárali, rozumný zákon o ochrane rozumu by mal uzrieť svetlo sveta! Aby ten úbohý pačrev lekár mohol nazrieť do našich organizmov beztrestne. Ani živnostníci by nemali byť podľa toho zákona hlupákmi poučovaní, ako treba podnikať, koľko treba investovať, čím platiť zamestnancov... Jedným slovom, zákon na ochranu rozumu by chránil rozum pred dotykom hlúposti. Bude v ňom paragraf o verejnoprávnej televízii: "Pri vystúpení občana v televízii objaví sa pod jeho tvárou titulok: a) HLUPÁK, b) ROZUMNÝ." Tento osvetový paragraf zaručí hlúpnucej väčšine pravdivú informáciu o účinkujúcom a rozumnému zaručí, že sa všetci dozvedia, že je rozumný. Lebo ako môže hlupák vedieť, kto je rozumný? Mal by mu to napovedať zdravý rozum - lenže kde ho má hlúpnuca väčšina nabrať? V západných demokraciách? Fuj! Že sa nehanbíte tým smerom vôbec rozmýšľať!

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta,  IKAR 2007
-------------------------------------------------------------