Útoky proti metalu: Segregácia (časť 1)

Metal v sebe od svojho počiatku niesol myšlienky slobody prejavu a odporu voči akýmkoľvek snahám zmanipulovať a ovplyvniť členov spoločnosti zo strany jednotlivcov túžiacich po moci. Sloboda prejavu ako jedno zo základných ľudských práv je prostriedkom, ktorý v demokratickej spoločnosti umožňuje zachovať názorovú rovnováhu a zároveň spoločenskú kontrolu výkonu verejnej moci demokraticky zvolenými verejnými funkcionármi. Niekedy však táto sloboda začne byť prekážkou, ktorá má za následok vznik snáh o umlčanie hlasov tých, ktorí sa oprávnene dožadujú vysvetlenia či nápravy už uskutočnených neoprávnených zásahov do práv alebo majetkových záujmov iných osôb.

Je celkom prirodzené, že v krajinách s nedemokratickými, totalitnými formami vlády, je metal so svojou túžbou po slobode, niečím, čo treba obmedziť, resp. úplne potlačiť. Príkladom takýchto praktík boli brutálne policajné zásahy proti metalovým kapelám v Severnej Kórey a Afganistane ovládanom hnutím Taliban. Rovnako v roku 2001 v Malajzii vláda otvorene vylúčila metalovú hudbu z rozhlasového a televízneho vysielania a požadovala, aby boli znemožnené koncerty kapiel Megadeth a Scorpions na území Malajzie. Dôvodom takejto požiadavky bol podľa slov malajskej vlády boj proti „blackmetalovým sektám“, ktoré údajne počas svojich tajných rituálov v lesoch obetovali zvieratá a pálili moslimskú posvätnú knihu Korán. Štátna polícia onedlho začala uskutočňovať razie v školách a nákupných centrách, zastavovať podozrivú mládež a uskutočňovať dôkladné telesné prehliadky pri hľadaní tetovania potvrdzujúceho príslušnosť ku kultom alebo gangom. Rovnako aj v Egypte v Káhire uskutočnili v roku 1997 policajné orgány nočnú raziu v desiatkach domov bohatých rodín, pričom zatkli viac ako 300 mladistvých a skonfiškovali hudobné albumy skupín ako Black Sabbath, Metallica, Megadeth. Zatknutí boli obvinení z odpadnutia od viery (za ktoré je trest smrti), čo bolo dôvodom, že sa priznali k mnohým záhadným prečinom nevynímajúc uctievanie Diabla, počúvanie metalu a nosenie čiernych plášťov. Polícia taktiež varovala verejnosť, aby sa mala na pozore pred ženami s nechtami nalakovanými načierno a s mužmi s dlhými vlasmi. Toto boli len príklady z nespočetného množstva ďalších podobných prípadov.

Cieľom takéhoto konania však nie je ochrana obyvateľstva pred Diablom alebo bosorkami. Takéto nezmyselné potláčanie hudobného umenia v skutočnosti malo a má v totalitných krajinách jediný cieľ – odstránenie politických oponentov, osôb kritizujúcich autoritatívny spôsob vlády  a pretláčanie jednotného názorového prúdu. Jednoducho povedané – šírenie uniformného spôsobu správania sa.

Obdobná situácia však častokrát nastáva aj v krajinách, ktoré sa pýšia označením ako tzv. demokratické krajiny. V nich síce nedochádza k útokom proti metalu otvorene, ako je to v autoritatívnych typoch štátov, avšak následky takýchto nepriamych a skrytých útokov môžu byť pre tento hudobný žáner častokrát oveľa nepriaznivejšie. Zatiaľ čo otvorená ofenzíva vyvoláva negatívne nálady aj nemetalovej verejnosti (ako viditeľný útok proti slobode vyjadrovania), nepriame ataky spôsobujú, že prevažná časť verejnosti začína vnímať metal ako čosi zhubné, niečo, čo spôsobuje deformáciu jednotlivca a spoločnosti a čo ohrozuje samotnú bezpečnosť krajiny. Toto plazivé a nenápadné mysle ovplyvňujúce konanie je niečím, čo v konečnom dôsledku môže viesť k následkom závažnejším ako je len samotné spoločenské opovrhovanie a odmietanie metalového hudobného žánru.

Zreteľné tendencie tlaku proti metalu možno spozorovať už v 80. rokoch 20 storočia a to v samotnom jadre demokratickej a slobodne zmýšľajúcej západnej civilizácie – v USA. V roku 1985 založili manželky štyroch popredných federálnych politikov z Washingtonu (Tipper Goreová, Susan Bakerová, Pam Howarová a Sally Neviusová ) organizáciu s názvom Hudobné informačné centrum pre rodičov (známa pod skratkou PMRC), ktoré pripisovalo zodpovednosť za nárast počtu znásilnení, počtu tehotných neplnoletých  dievčat a počtu samovrážd teenagerov práve metalovej hudbe. Cieľom organizácie bolo „vzdelávať a informovať rodičov o vzostupnom trende komponovania skladieb s textami, ktoré prezentujú sexuálne zvrátenosti, nadmerné násilie alebo glorifikujú užívanie drog a alkoholu“ a napokon zaviesť cenzúru a hodnotenie prípustnosti hudby. Následne PMRC vydala zoznam vtedajších škandalóznych a zavrhnutiahodných hudobných skupín, známy aj ako tzv. Špinavá pätnástka: 

1. Prince - "Darling Nikki" (sexuálny obsah)

2. Sheena - Easton "Sugar Walls" (sexuálny obsah)

3. Judas Priest - "Eat Me Alive" (sexuálny obsah)

4. Vanity - "Strap on Robbie Baby" (sexuálny obsah)

5. Mötley Crüe - "Bastard" (násilie)

6. AC/DC - "Let Me Put My Love into You" (sexuálny obsah)

7. Twisted Sister - "We're Not Gonna Take It" (násilie)

8. Madonna - "Dress You Up" (sexuálny obsah)

9. W.A.S.P. - "Animal (Fuck Like a Beast)" (sexuálny obsah)

10. Def Leppard - "High 'n' Dry (Saturday Night)" (požívanie drog a alkoholu)

11. Mercyful Fate - "Into the Coven" (okultizmus)

12. Black Sabbath - "Trashed" (požívanie drog a alkoholu)

13. Mary Jane Girls - "In My House" (sexuálny obsah)

14. Venom - "Possessed" (okultizmus)

15. Cyndi Lauper - "She Bop" (sexuálny obsah) 

Iniciatívy tejto organizácie viedli k tomu, že 19 nahrávacích spoločností súhlasilo s tým, že začnú umiestňovať na nahrávky označenie "Parental Guidance: Explicit Lyrics". Proti značkovaniu hudobných diel na spôsob označovania Židov šesťcípymi židovskými hviezdami následne vystúpilo viacero hudobníkov, ako napr. Dee Snider z Twisted Sister alebo Frank Zappa, ktorí v americkom senáte obhajovali slobodu vyjadrovania sa v hudbe. Vystúpenia organizácie PMRC na verejnosti boli však natoľko masívne, že v novembri 1985 Americká asociácia nahrávacieho priemyslu (RIAA) schválila, že bude dobrovoľne označovať potenciálne pohoršujúce hudobné albumy. To viedlo napokon v roku 1990 k zavedeniu štandardizovaných čiernobielych varovných informačných štítkov pre rodičov (asi každému dobre známe Parental Advisory Warning). Napriek tomu, že obhajcovia takéhoto systému popierali, že by to bolo v rozpore so slobodou vyjadrovania, takéto štítkovanie malo jednoznačne negatívny vplyv na metal ako hudobný žáner. Štatistiky ukázali, že došlo k zníženiu záujmu o metalovú hudbu, čo bolo o.i. spôsobené i tým, že veľké množstvo reťazcov odmietalo predávať hudbu označenú takýmito označeniami. Napokon nepriaznivý dopad to malo aj vo sfére vnímania mnohých kapiel, ktoré sa automaticky ocitli pod paľbou negatívnych reakcií najmä zo strany tzv. morálnych autorít (rôznych kazateľov a cirkevných hodnostárov). To malo za následok uvrhnutie metalu do pozície akéhosi diablovho nástroja na demoralizáciu a degeneráciu spoločnosti.

Výsledkom snáh PMRC teda bola legalizácia dlhotrvajúceho útoku proti metalu. „Koalícia morálky“ pod vedením náboženského fundamentalistu kazateľa Jerryho Falwella  sa mohla začať tešiť na súdne procesy proti metalovým kapelám, ktoré v mnohom doslova pripomínali stredoveký hon na čarodejnice...