Asi ste si tiež všimli ako neokrôchane sa niekedy správajú  viacerí najvyšší slovenskí hodnostári. Dostala sa mi do rúk takmer 90 ročná  kniha a v nej som sa na tému správania sa hodnostárov  dočítal toto.

Každý stupeň hodnosti ukladá jeho  nositeľovi aj záväzné povinnosti. Hodnostár má jednať  s tými, ktorí podliehajú jeho právomoci čestne a slušne.  Má im byť pri výkone  svojich povinností príkladným vzorom.  Vždy a všade má byť  dôstojným  predstaviteľom  svojho postavenia  bez ohľadu nato,  či sa do tohto postavenia dostal  pre svoje nevšedné vedomostí, zásluhy alebo ho tam vyniesla rozmarná priazeň osudu.  Čím vyššia hodnosť, tým závažnejšie sú hodnostárove povinností a tým viac očí naň hľadí  a sleduje jeho činy.   Každý hodnostár má právo na akýsi vyšší stupeň zdvorilosti  od tých, ktorí patria do jeho pôsobnosti. 

No okrem práv majú  hodnostári aj mnoho povinnosti.

1. Prvou ich spoločenskou povinnosťou je, aby sa dokázali bezpečne ovládať.

2. Hodnostár sa má ovládať vždy a za každých okolností.

3. Nikdy sa nesmie dať strhnúť  k nepodloženým výbuchom zlosti alebo k výrokom, ktoré by neskoršie ľutoval. 

4.  Aj napriek tomu, že musí myslieť za mnohých ľudí  a na mnoho  povinnosti, nikdy  nesmie  prestať strážiť  svoje pudy a podvedomie.

5.  Hodnostár má vždy zachovať duševnú rovnováhu, nezakalený pohľad a samostatný úsudok.

6. Jeho vystupovanie musí byť vždy a za každých okolností dôstojné a spoločensky správne.

7. Ak sa mu nedostalo riadnej spoločenskej výchovy,  nech sa hľadí  sám  čo najskôr dovychovať a to účasťou na prednáškach, braním súkromných hodín alebo samostatným čítaním  spoločensko-výchovných kníh.

8. Aj jeho rodina a príbuzní, pokiaľ ide o spoločenské styky sú povinní správať sa správne a slušne. 

9. To, že hodnostár má určitú moc a vplyv  ešte neznamená, že   môže  on sám  alebo jeho rodinní príslušníci  vystupovať naduto.

10. Hodnostár  aj pri dodržiavaní dôstojnosti má byť v správaní  k druhým láskavý.  Nikdy nesmie byť k iným  bezohľadný, príkry, nespravodlivý, neokrôchaný či hrubý.

    Na druhej strane spoločenské mravy celého civilizovaného sveta  každému občanovi predpisujú aby k hodnostárom zachoval určitú mieru spoločenskej obradnosti. Predovšetkým k hlave štátu, predstaviteľovi našej  republiky, pánovi prezidentovi, je každý povinný správať sa s vybranou zdvorilosťou  a úctou. Vždy mu máme  uvoľniť cestu a ak nás osloví, máme sa mu dívať do očí, stať máme vzpriamene a odpovedať pokojne s rozmyslom a vždy od neho dodržať  potrebný odstup.

Kto rozpráva s hodnostárom, ktorý je od neho spoločensky vyššie, nesmie sa k nemu správať menej zdvorilo než ako sa k nemu správa hodnostár.  Hodnostárov treba upozorniť ešte aj nato, že len skutočná vzájomná úcta a vážnosť sú bezpečnou zárukou disciplíny.

Ak by ma niekto podozrieval, že som si všetky tie odporúčania etikety či protokolu správania sa hodnostárov vymyslel sám  musím ho sklamať. Toto všetko sú totiž rady, ktoré  napísali autori knihy „Praktická hospodyňka“   pre české a slovenské dievčatá, už v roku 1920.  (Vtedy bol pánom prezidentom, profesor  T.G Masaryk.) No keďže sú stále aktuálne, tak som ich trocha oprášil a zverejnil aj pre súčasníkov.

Prajem pekný večer. doko