Ulica žila, ale bola v kóme. Ticho dýchala cez otvorený kanál a para spomalene stúpala a mizla tesne nad zemou. Rozpadnuté chodníky nevýrazne lemovali asfalt, ktorý vyzeral, že už dávno zabudol na autá. Jazvy po nich však zostali, hlboko vryté priamo do tváre. Domy s porozbíjanými oknami hrozivo zívali na pouličné lampy, ktoré chceli opustiť nepríjemné bydlisko a vytrhávali sa zo svojich koreňov. A v úplnom kontraste s ulicou svietila ona.
Chvíľu mu trvalo, kým spracoval, čo sa deje. Úlohy sa vymenili. Teraz to bola ona, ktorá bežala k nemu. Nevedel, čo si o tom má myslieť. Chcel bežať opačným smerom, ale potom, aký by to malo význam? Veď on ju chcel stretnúť. Stál a mozog mu prešmykoval na prázdno. Prehriatie dokončené.
Za tých desať sekúnd jej behu nestihol spracovať, čo videl. Nebolo možné, aby existovala. Keď ju ešte naháňal, bola tam šanca, že len blúzni ako obvykle. Že sa to za rohom skončí a on bude krásne sklamaný so smiechom pokračovať v písaní, pití a spánku.
Teraz mu však jeho túžba i strach bežali oproti. Rezignoval. Rýchly dych ho tlačil na prsiach, a kým sa spamätal, zistil, že ho na prsiach tlačí aj niečo iné. Jej prsia. Objímala ho. Reflexívne vytiahol z vrecka cigaretu, zapálil si ju, potiahol, aby oklamal tep a bez opätovania prijímal jej objatie. "Nemožné!"
Komentáre
takže ,vravíš možno zajtra..možno?
co, teide,
nie,preconie..som doslova nasr...nasrdený :)
ale ale teiduch
preconie, bola by škoda, keby si s touto črtou skončil, je to zaujímavé a dobre sa to číta, chcela by som o nich vedieť viac a je fajn spoznávať pohľad muža :) a objatia ja rada xi....
ale je to pravdaže len na tebe...
Drzim palce
dia, neboj
nuž
:)
je to tam..diuške i preconie
ja viem teiduško :)))
jupí..diuška nespinká :))
:))))) nespinká
:)) to je zaujímavé zistenie :)
:D jj
:)) hotovo