Športová streľba patrí medzi naše najúspešnejšie športy. Veď sme v tomto športe získali najviac olympijských  medailí zo športov nemajúcich s vodu nič spoločné. Zrodila sa tu aj legenda Jozefa Gönciho, ktorý  na  olympijských hrách už dvakrát figuroval medzi troma  najlepšími v svojej disciplíne (bronz v Aténach 2004 a v Atlante 1996). Tento rok sa k nemu mali pridať najmä dve svetové rekordérky: Danka Barteková v skeete a Zuzana Štefečková  v trape. Spolu s nimi vycestovali do Pekingu ešte Daniela Pešková, Mário Filipovič, Varga a Pavol Kopp. Slovenské médiá si od tejto početnej výpravy sľubovali veľa. Dokonca aj renomovaný športový magazín Sports Illustrated tipoval, že získame v tomto odvetví jednu striebornú (Mário Filipovič) a jednu bronzovú medailu (Danka Barteková). Veľa z nás verilo v ešte lepší výsledok. Nakoniec sa to celé skončilo fraškou.

Len dve finálové účasti, z toho strieborná medaila Štefečkovej a piate miesto Pavla Koppa, je málo. Mladú Bartekovú možno ospravedlniť. Pod takým tlakom, akým bol v Pekingu, ešte v živote nebola. Nezvládla tento pocit. Možno by bolo pre  ňu lepšie keby by pred Olympiádou nevyhrala Majstrovstvá Európy a nevytvorila svetový rekord. Treba však dodať, že keď nazbiera skúsenosti v najbližších štyroch rokoch, má šancu získať medailu z Londýna. Je to veľká nádej Slovenska do budúcnosti. Naopak to sa nedá povedať o Jozefovi Göncimu. Najväčšia osobnosť našej streľby sklamala ľudsky i výkonom. Ani raz sa ani nepriblížil k finálovej účasti. Tu už nemôžeme hovoriť o podľahnutí tlaku (veď to je už jeho tretia olympiáda) skôr o slabých výkonoch. Horšie ako jeho výkony bola alibistická dohra účasti našej výpravy pod piatimi kruhmi.

Tréner striebornej Štefečkovej a iných trapistov, Branislav Slamka, pochopiteľne po neúspešnej olympiáde rezignoval v pondelok (18.8. 2008). Ako dôvod uviedol vedenie Slovenského Streleckého zväzu. K nemu sa ihneď pridal Gönci odrieknutím účasti vo svojej poslednej disciplíne z rovnakého dôvodu. Pre média vyhlásil, že „Urobil som chybu, že som zostal. V zahraničí sú strelecké haly, u nás trénujeme vo veľkej zime. Na Svetový pohár v Číne som sa pripravoval pri mínus piatich stupňoch. Politika zväzu je taká, že sa musíme o všetko postarať sami. Smutný musí byť aj prezident zväzu Benca. Aj by možno chcel stavať nejakú halu, ale nemá ani korunu. To je však politika a nech ju rieši niekto iný. Zatiaľ sa však u nás na streľbu kašle a nič sa pre ňu nerobí.“

Ide len o čistý alibizmus na ospravedlnenie zlých výsledkov našich športovcov. Jasné, Gönci už zopár krát vyhlásil, že odíde z územia našej republiky, nikdy sa však tak nestalo. Pravdou je aj to, že situácia strelcov u nás nie je ružová, skôr naopak. Ale prečo sa o týchto problémoch nehovorilo pred Olympiádou ? Prečo sa Gönci a tréner Slamka neozvali pred vrcholom tohtoročnej sezóny ? Vtedy sa hovorilo len o medailách a nikto nevedel, že to takto skončí.Aj oni verili v to najlepšie umiestnenie. A až po sklamaniach väčšiny streľcov sa ozavli. Kritizovať je najľahšie, najťažšie je prísť s riešením. Ak s ním prídu dvaja kritici streľby, bolo by to príjemné prekvapenie a zároveň by som zmenil svoj postoj k ním.

Túto situáciu by som prirovnal k situácií v našom hokejovom a futbalovom zväze. Kým sme na úspešnej vlne (MS v hokeji 2000 – 2005, kvalifikácia na futbalové MS 2006) každý je spokojný, média prirovnávajú športovcov k bohom. Ale keď príde prvý neúspech, hneď sa objavia kritici, média začnú kritizovať zväz za nečinnosť, ale sami sa neodvažujú riešiť problém. Podobný priebeh čakám aj v športovej streľbe.

Dúfam, že sa nejaké riešenie nájde a v roku 2012 môžeme všetci spoločne oslavovať prvenstvo Danky Bartekovej na OH v Londýne.