Perly na šnúrku navliekam

a  hľadím ani neviem kam.

Vraciam sa do minulosti

do detstva

keď mať moja

na stôl perly sypala

a  múdro mi radila.

Vraciam sa ta spiatky

keď mali sme

v rodine krásne sviatky.

Spoločne spriadali

nové siete

budúcnosti našej

veď každý si v nej

niečo svoje našiel

milé i ťaživé

veď každý to zažije.

Vzostupy a pády

no rodina ho do svojho

stredu  vždy vráti.

Tak po rokoch

opäť perly

na šnúrku

navliekam

a nemyslím

na neuskutočnené túžby.

Ale  na všetkých vás

ktorých tá šnúrka spojila

a náhrdelník ľudský

stvorila.