Halloween - pôvodom keltský sviatok, neskôr slávený hlavne v Írsku, Škótsku a Severnom Anglicku. Neskôr ho priniesli prisťahovalci do Spojených štátov, kde má dodnes veľký úspech. Spokojný sú hlavne predajcovia rôznych masiek, a strašidelných serepetičiek, tekvíc či rôznych sladkostí. Tak ako z mnohých vecí sa zo sviatku, kedy mŕtvy ožívajú stal hlavne biznis. Dušičky - alebo oficiálne aj Pamiatka zosnulých je kresťanský sviatok slávený na pamiatku všetkých duší, ktoré nás opustili. Je to dávna tradícia aj u nás na Slovensku, kedy ľudia spomínajú na svojich blízkych, navštevujú ich hroby a zapaľujú na nich sviečky. Tak ako aj pri Halloweene, aj pri našich Dušičkách si prídu obchodníci na svoje. Kahance, umelé aj živé kvety idú v tieto dni ako na dračku. Len ten bordel po nich už bohužiaľ nikto nerieši! Tak Halloween, ako aj Pamiatka zosnulých má svoje tradície a hlboké korene v minulosti. Keď sa ale na tieto sviatky pozriem z iného ako z historického uhla, Halloween je skôr o zábave a Dušičky o spomienkach. Pritom ani spomínanie nutne nemusí znamenať trúchlenie. Skôr by som povedala, že je to pripomenutie toho pekného, čo ste s blízkymi prežili, tak aby zostali večne živí v našich spomienkach. Milujem ako starí rodičia rozprávajú vnúčatám o svojich rodičoch a tým posúvajú spomienky na nich ďalej. Sama som to mala možnosť zažiť na vlastné oči a zistila som aké krásne a krehké puto dokáže byť medzi generáciami a ako vie tradícia toto puto upevniť. Halloweenske bláznenie zasa upevňuje "putá" medzi mladými! Kde lepšie zistíte aký je kto blázon, ak nie na poriadne uletenej párty, kde sú všetci v šibnutých kostýmoch, pofŕkaný "krvou" a každý druhý vyplazuje na teba jazyk alebo cerí zuby. Toto je aspoň moja predstava o Halloweenskych párty, pretože som vlastne nikdy na žiadne takej párty nebola. Jediné čo mi dáva akú, takú predstavu je práve internet. Tekvice vs. Sviečky Vydlabávanie a vyrezávanie tekvíc je kreatívna a zábavná činnosť. Všetko je krásne prírodné, nezostávajú žiadne odpady. Pritom sa zabavia deti aj rodičia. Sviečka sa ale do tekvíc dáva tiež. Za mňa je toto veľmi pekný a neškodný zvyk. Zapaľovanie sviečok by tiež nebolo nejako škodlivé, ak by samozrejme nezačali vyrábať všetky tie nemožné plastové kahance, ktoré ľudia kupujú na kilá a potom to všetko končí v kontajneroch spolu s umelými kvetmi a podobnými nezmyslami. Samotné zapálenie sviečok má v sebe ale hlbokú myšlienku a je krásnym vyjadrením, že na blízkeho myslíme. Plamene sviečky znamenajú aj nesmrteľnosť duše, za ktorú sa modlíme a veríme, že je tu stále s nami. A ak sa na to pozriem zasa očami dieťaťa, môcť sa na chvíľku legálne zahrať s ohňom a zápalkami je neskutočná sranda. Hlavne keď, ti tú sviečku za každým sfúkne vietor. Každopádne pohľad na rozsvietený cintorín vo mne vyvoláva podobné príjemne mrazivé emócie ako rad krásne vyrezaných a rozsvietených tekvíc. Masky vs. Vence a kytice Asi najviac sa Halloweensky nadšenci tešia na to ako zo seba spravia desivé monštrum, zombíka či sexy kočičku. Ak hovorím úprimne za seba, takéto prevleky ma rovnako ako hocijaké karnevalové prestrojenie, či len tak niečo kvôli fotkám či blogu ma naozaj baví. Urobiť na chvíľku zo seba niekoho iného, a tak si môcť vyskúšať aké to je v koži niekoho, alebo niečoho iného je skvelá skúsenosť. Aj preto som sa tento rok rozhodla trošku sa pohrať a vyskúšať si spraviť domáce (rozumej nič som na to špeciálne nekupovala) Halloweenske masky. Výsledok mojich pokusov vidíte na fotkách popri tomto článku. Skúsila som zo seba spraviť "Bieleho Elfa" a potom aj strašidelnejšieho "Čierneho Elfa". Dokonca som aj postup na make-up natočila a videá môžete nájsť na mojom instagrame. Čo sa týka ekologickej stránky Halloweenske masky vedia byť riadne ekologické peklo, ale zasa na druhej strane (ak ich poriešite ako ja) ani vôbec nemusia ničomu škodiť. Čo sa týka vencov a kytíc, ktoré z láskou pokladáme na hroby, aby o pár dní (poprípade týždňov) skončili v kontajnery, tak samozrejme platí niečo podobné ako pri maskách. A síce, že naozaj záleží ako sa kto rozhodne. Pokiaľ sa rozhodnete pre umelé "potvory", môj názor na to je jasný. Je to zbytočný odpad, ktorý ani mŕtvy neocenia. Ďalšia možnosť je vybrať si živé kvety, ktoré síce nevydržia tak dlho, ale (ak ich nehodíte na rovnakú kopu bordelu s plastovými) nemusia nijako škodiť. Strašenie vs. Spomínanie Kto povedal, že jedno sa musí druhým vylučovať. Halloween beriem ako zábavu ako pre deti, tak pre dospelých, a dušičkové chodenie po cintorínoch zasa ako krásnu tradíciu. Aj keď je pravda, že skôr ako chodenie po cintorínoch uznávam samotnú myšlienku spomienok na blízkych. A to môžeme vždy. Nemusíme preto chodiť po hroboch a zapaľovať sviečky. Svojich blízkych aj tak máme v srdci a spomínať môžeme kedykoľvek, pri každej bežnej činnosti. Napríklad ako vždy keď prídem k babke na návštevu, pozriem sa na botník, či tam nie sú odložené nejaké "cudzie" topánky, či nebudem počuť známy hlas. Viem, že tam nebude, ale vždy si na ňu spomeniem. A teraz som sa zasekla, pretože som začala spomínať. Chcela som vám len povedať, že nevidím nič zlé na tom ak sa počas Dušičiek pôjdete zabaviť na Halloweensky večierok, Ale na druhej strane zapaľovať sviečky svojim blízkym na hroby by som už asi v Halloweenskej maske nešla! Mohlo by to mať smrteľné následky pre niektorých postarších občanov, alebo pre ľudí zo slabším srdcom.