Reku iba tak z recesie vyskúšam, čo to urobí a pokúsim sa založiť svoju politickú stranu. Ráno 12.9.09 som o štvrť na sedem vyrazil bicyklom z Košíc do Bratislavy. Na prednej a aj zadnej časti bicykla som mal uchytený takýto nadpis: ZAKLADÁM  NOVÚ STRANU SUNI (Slovensko určite nepotrebuje imunitu)

- Názov strany som si pripravoval na poslednú chvíľu, skoro by sa dalo povedať – takmer tesne pred odchodom, takže to bolo doslova šité horúcou ihlou. Spočiatku som uvažoval o dvoch iných názvoch, ale sa mi nepozdávali a tak som si nakoniec nechal tento, hoci by po malej úprave slovosledu určite lepšie vyznel, no už som sa s tým nechcel zdržiavať – totiž ten názov SUNI mi samému vyznieval dosť čudne, ale chcel som tam mať tú imunitu. (Viacerí občania v jednotlivých mestách sa ma totiž práve na tu imunitu vypytovali, a tak som im vysvetlil, že imunitu my bežní ľudia nemáme a poslanci tí ju majú, ale ju nehorázne zneužívajú, takže preto je potrebné ju urýchlene zrušiť a môj prvý bod, ktorý bude figurovať v programe strany, tak ten bude zameraný jednoznačne na zrušenie imunity).

   Už tá skutočnosť, že tri dni mi trvalo, kým som do Bratislavy konečne dorazil, tak už toto mi našepkávalo, že ten fúzatý Miki v žiadnom prípade nemohol prejsť celú túto cestu bicyklom počas svojej predvolebnej kampane. (Začal som totiž kalkulovať, lebo na tých televíznych šotoch, tak tam bol stále usmiaty, očividne nebolo na ňom vidieť ani náznak únavy. A tak mi z toho vychádzal iba takýto záver, že veľkú časť tejto cesty sa náš Mikinko viezol v nejakej dodávke spolu aj so svojim bicyklom).

   Najviac, čo ma dožralo, tak to boli cyklistické chodníky v Bratislave. To, že ich nemáme v poriadku v Košiciach, tak to už ani nekomentujem, ale to čo som videl v tej Blave, tak to ma fakt poriadne dožralo. Cyklistické chodníky popri cestách síce sú, ale na mnohých miestach prekážajú obrubníky, takže akosi záhadne za tie dlhé roky tam nemali čas urobiť nábehy pre cyklistov. (Pred dvomi novinármi, ktorí ma pred prezidentským palácom trochu „spovedali“ som si neodpustil poznámku, že keď Miki prešiel bicyklom Bratislavu, tak ja som potom do Bratislavy priletel vrtuľníkom. Lebo za tých osem rokov, čo bol premiérom, tak mohol dať urobiť poriadne cyklistické chodníky aspoň v tej Blave.)

   Rozpísal som sa o tejto záležitosti, a práve teraz mi prakticky došlo veď on po tej Blave ani nebol odkázaný jazdiť po cyklistických chodníkoch, keď jeho predvolebná kampaň bola vopred niekým poriadne financovaná a jeho cyklistická „kolóna“ bola sprevádzaná dokonca aj policajnou hliadkou.

   Takže vážení občania o tom to je. Bežný, obyčajný človek s čistým úmyslom nemá šancu uspieť v politike. K tomu potrebuje veľa peňazí, známosti a vplyvných zazobancov, ktorí mu síce pomôžu a podporia jeho kampaň, ale tým si ho zároveň kúpia a on potom tancuje, ako mu oni pískajú. A charakter potom musí isť bokom.

  Keďže ja chcem aj naďalej mať svoj štít čistý a charakter nepokrivený, tak radšej do tej špinavej politiky aspoň občas zatnem tým, že politikom napíšem od srdca, čo si o nich myslím.  Laco