Áno, západný svet je zvyknutý dívať sa na všetko iba cez peniaze. Najskôr vyciciavali africké i ázijské štáty ako svoje kolónie. Neskôr, po ich formálnom osamostatní tak činili prostredníctvom hospodárskeho kolonializmu, čiže ekonomickým ovládnutím všetkých strategických zdrojov daného štátu. A ak sa niektorý z afrických, alebo arabských štátov nechcel dať ožobračovať, alebo ak sa inak vymkol ich kontrole, jednoducho ho zničili vojensky. Viď Líbya, Irak, či teraz najnovšie Sýria.

Okrem toho je ešte treba vziať do úvahy nepriaznivé zmeny klimatických podmienok, spôsobené ekologickým znečistením. Toto znečistenie má opäť v najväčšej miere na svedomí práve takzvaný vyspelý svet, zatiaľ čo jeho najhorší dopad je predovšetkým na africké krajiny.

No a teraz, keď na základe všetkých, vyššie uvedených činiteľov dochádza k masovému exodu ľudí, unikajúcich z neznesiteľných životných podmienok, vo veľkej miere priamo vyvolaných, či spôsobených západným svetom, chce si teraz Západ riešiť vlnou prisťahovalectva svoje populačné problémy.

Avšak z krčahom sa chodí na vodu iba potiaľ, kým sa nerozbije! Masový exodus obyvateľstva islamskej viery bude mať za následok deštrukciu súčasnej podoby Európy, pretože Európa hodnotovo upadá a dôsledkom toho sa dostávajú do popredia hodnoty islamské. Lebo všetko to, čo v je zákonitostiach nášho univerza progresívnejšie si nakoniec musí podrobiť to a zvíťaziť nad tým, čo upadá.

Porovnajme si preto hodnoty priemerného Európana s hodnotami islamských utečencov, aby sme pochopili, prečo musíme padnúť a byť nakoniec porazení. Prečo musíme nevyhnutne padnúť a byť porazení, ak sa hodnotovo opäť neschopíme a tým sa nestaneme vývojovo progresívnejšími. Ak totiž toto nedokážeme, zhltne nás islam! Ale tak to napokon bude spravodlivé, pretože kvôli nášmu hlbokému vnútornému úpadku si ani nič iného nezaslúžime.

Európa bola postavená na kresťanských hodnotách a prostredníctvom nich dospela k svojmu rozkvetu. Tisíce chrámov, katedrál i obyčajných kostolíkov po celom území Európy sú toho rukolapným dôkazom. Viera kresťanskej Európy v Boha a s touto vierou spojené hodnoty predstavovali teda onen progresívny základ, z ktorého vzniklo všetko, čo tu dnes máme.

Rozkvet, smerujúci až do súčasnej podoby blahobytu mal však za následok bujnenie pýchy a domýšľavosti ľudí na to, čo dosiahli. Začali sa totiž domnievať, že všetkého bolo dosiahnuté iba vlastnými silami a že teda náboženstvo, duchovnosť a viera v Boha, ktoré im boli dovtedy životodárnou morálnou oporu už nepotrebujú. Že takéto niečo je už prežitkom. A svoju vieru v Boha nahradili vierou v peniaze, zisk a matériu.

Duchovnosť sa v Európe čoraz viacej stráca a ľudia sa stávajú čoraz väčšími materialistami. A ich materializmus a ateizmus deštruuje a relativizuje skutočné hodnoty, ktoré boli oporou obyvateľstva Európy po celé stáročia.

V prvom rade je relativizovaná základná bunka spoločnosti, a síce rodina. Klasické manželstvo sa pomaly stáva minulosťou a ľudia žijú vo voľných partnerských zväzkoch. Relativizované je však i partnerstvo ako také, pretože partnermi sa môžu stať aj osoby rovnakého pohlavia. Ba dokonca najnovšie je už relativizovaná i sexuálna orientácia každého jednotlivca, pretože túto si je možné v slobodnej spoločnosti úplne slobodne vyberať, ako tvrdí teória rodovej rovnosti.

Túžba ľudí modernej spoločnosti mať čo najviac a čo najviac si užiť má za následok klesajúce počty novo narodených detí, ktorých vyšší počet v rodine vnímajú moderní rodičia ako prekážku vo svojom osobnom, nerušenom užívaní si života.

Média, či už elektronické, alebo printové sú preplnené množstvom nízkosti, vulgárnosti, násilia a plytkosti, ktorých sledovanie je považované za oddych a za určitý spôsob trávenia voľného času.

A navyše, vedomie a podvedomie ľudí je prostredníctvom pôsobenia médií neustále smerované k pseudohodnotám dnešnej západnej civilizácie, ktorými je mať a užiť si. Toto je moderné náboženstvo Európy! Toto je naša modla, ktorej sa klaniame!

No a v protiklade s uvedenými hodnotami priemerného Európana sa teraz pozrime na hodnoty islamského sveta, ktoré ku nám prinášajú davy utečencov.

V prvom rade je to silná viera v Boha. Lebo napriek mnohým negatívam, ktoré je možné vytknúť utečencom, či islamu ako takému, je už iba táto jedna jediná vec hodnotou, veľmi ostro kontrastujúcou s narastajúcou bezbožnosťou Európy.

V bývalých kresťanských chrámoch, ktoré už nemá kto navštevovať, trebárs v Holandsku, sa zriaďujú sklady, obchody, alebo reštaurácie. Mešity však prázdnom nezívajú a na Európskom území je ich naopak budovaných čoraz viac. Toto hovorí samo za seba! Toto nám jasne ukazuje, čo je dnes na ústupe a čo na vzostupe.

A od úpadku viery v Boha sa nevyhnutne a logicky odvíja i úpadok všetkých ostatných hodnôt s tým súvisiacich.

Oproti európskemu rozkladu rodiny preferuje naopak islam rodinu pevnú, z ich pohľadu tradičnú a súdržnú. Nezdravé precedensy, ako napríklad registrované partnerstvá sú v islamskom prostredí pravdivo označené ako niečo, čo nie je správne a preto ani spoločensky prijateľné.

Veriaci islamského náboženstva nie sú natoľko zmanipulovaní blahobytom, aby sa im túžba po užívaní stala prekážkou populačného rastu. Ich populácia bude teda celkom určite perspektívne vrastať, kým ta naša ubúdať.

Okrem toho si islam striktne zachováva svoje osobitosti, neabsorbuje nič cudzie, neprispôsobuje sa a ani sa neasimiluje.

A keďže všetko je v islame pevne spojené s náboženstvom, ich spoločenstvá nepreferujú mediálne šírenie najrozličnejších úpadkových hodnôt, ktorými sa dennodenne sýti bežný Európan. Namiesto každodennej dávky mediálneho balastu sú naopak muslimi každý deň päť krát vyzývaní k modlitbám.

Samozrejme, že existuje veľmi mnoho chýb a nedostatkov, ktoré je možné vytknúť islamskému svetu. Ale zároveň existuje i veľké množstvo toho, čo je možné vytknúť bežnému Európanovi. Avšak z hľadiska základného hodnotového smerovania a z hľadiska vyšších, univerzálnych zákonitosti začína byť islam progresívnejším a z tohto dôvodu je i na vzostupe.

Nech nás totiž nemýli skutočnosť, že utečenci prichádzajú do Európy ako chudáci, potrební pomoci. Tak to síce na prvý pohľad vyzerá, avšak morálne už začínajú mať nad nami navrch. Oni majú vieru v Boha, zatiaľ čo my len vieru v peniaze a hmotu. Ich viera je teda rádovo omnoho vyššia a v zákonoch tohto univerza vždy nakoniec zvíťazí to, čo stojí vyššie. To progresívnejšie totiž nemožno zastaviť! Je to čosi ako evolúcia! Čo sa nie je schopné udržať vo vyšších hodnotových štandardoch univerza musí nevyhnutne ustúpiť z cesty tomu, čo sa stáva hodnotovo progresívnejším. A práve tohto sme dnes v Európe svedkami.

Zachovanie Európy v takej podobe, v akej ju poznáme dnes je možné jedine návratom k duchovným a morálnym hodnotám, na ktorých bola pôvodne vybudovaná a prostredníctvom ktorých dospela k svojmu rozkvetu.

Ak sa však úpadkové, zúfalé relativizovanie všetkých vyšších hodnôt a tupý, prázdny materializmus zažrali do nás až tak hlboko, že toho schopní nebudeme, potom si nezaslúžime nič iného, ako to, k čomu sa v Európe schyľuje. Lebo nami samými zvolená cesta úpadku nie je a nikdy nemôže byť progresívnou cestou ďalšieho vývoja v účinkoch dokonalých zákonov nášho univerza, ktoré takéto niečo z dlhodobého hľadiska ostro vylučujú.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.