Sedem dní prešlo akoby nič,
týždeň si s týždňom zmení tvár.
Radosť sa do kúta nechcela skryť,
vyhnal ju smútok, bolesť a žiaľ.

Život sa zmení tlesknutím dlaní
tak náhle príde to, čo nečakáš.
Spomienka živá je, preto tak páli
bolesťou ešte dlho bude sprevádzať.

Črepy už nikdy stratené šťastie nevrátia
a súmrak smútku sa z tváre nestratí.
Iba čas pomalým krokom snáď bude pomáhať
a malou nádejou ten smútok napraví.

Trpký dážď bolesti zostáva vôkol nás,
usychať bude ešte veľmi dlhý čas.
Snáď zase prídu zážitky objavených krás
a život vráti sa na svoju správnu trať.