V ďalšom chcem byť škrečkom.  Škrečkom v akváriu s kolesom, v ktorom budem môcť behať stále dokola a nebudem sa tváriť, že to má zmysel. To koleso bude ekvivalentom snaženia a možnosť dobehnutia bude hraničiť s nulou. I keď – vždy sa môže stať, že sa zasekne.

Vlastne – aj táto chorá túžba po budúcom živote v škrečka vtelenom je len výkrikom do tmy. Byť škrečkom, či nebyť. Vrhnúť sa z útesu, či pokúsiť sa vzoprieť davu a byť z útesu zvrhnutý. Výsledok je rovnaký – malá chlpatá hrudka hmoty a trocha krvi.

V podstate by však bolo zbytočné aj to. V podobe škrečka, či v podobe ľudskej – celé to koleso som prehliadol a tak sedím niekde mimo a to krútivé divadlo sa odohráva kdesi za oknom.

Žiadne poučenie, nič. Len sa hľadám. A pomaly strácam nádej, že nájdem. Niečo, aby som sa necítil ako škrečok. V ľudskej koži.