V Anglicku žil jeden bohatý mladý muž, ktorý bol už veľmi znudený spôsobom života, ktorý viedol. Jedného dňa sa preto rozhodol cestovať po svete a nájsť niečo, čo by jeho život zmenilo. Prešiel všetky kontinenty, no nenašiel nič, čo by ho ovplyvnilo. Na konci svojej cesty sa dopočul o jednom majstrovi. Ten vraj poznal tajomstvo životného šťastia. Tak sa vybral za týmto majstrom a vyrozprával mu svoj príbeh. Nakoniec ho poprosil o pomoc. Majster sa ho spítal:      "Čo dokážeš robiť naozaj dobre?"

Po krátkom zaváhaní mladý muž odpovedal:   "Viem hrať šach"

     Majster nechal priniesť šachovnicu a tiež dal zavolať jedného zo žiakov, ktorý túto hru ovláda. No zo svojej komnaty nechal priniesť aj dva ostré meče. Keď si hráči  sadli oproti sebe, postavil za každého z nich jedného človeka s mečom. Majster riekol:    "Kto prehrá, toho zotne meč."

     S touto situáciou cestovateľ nerátal a preto bol v hre spočiatku roztržitý a robil veľa chýb. No ako sa hra rozbehla, silne sa sústredil a začalo sa mu dariť. Začal vyhrávať. Po chvíli sa pozrel na spoluhráča. Spoluhráč sa chvel strachom a po čele mu stekal pot. Vedel, že prehrá a zomrie. Vtedy začal hrať proti mníchovi tak, aby hra trvala čo najdlhšie. Po chvíli majster prevrhol šachovnicu so slovami:

"Teraz si sa naučil tajomstvo životného šťastia! Je ním plná koncentrácia na činnosť, ktorú práve  vykonávaš a súcit s druhými bytosťami."