...včera...

...keď som ťa vnímal bez hlasu a tváre, pousmial som sa nadtým, aká si fajn a ako mi je s tebou dobre v tomto chladnom kybernetickom priestore bez emócií. keď som zbadal tvoju tvár, povzdychol som si, že takéto dievča si prešlo tým, čím prešlo a nemohol som  do toho deja žiadnym spôsobom zasiahnuť...keď som ťa  prvýkrát stretol na Župnom námestí a dotkol sa perami  tvojich líc a stisol dlaň, vtedy som prežíval radosť, že si prijala možnosť ťa spoznať...

...včera som zbabral skúšku, úprimne sa na seba hneval, neodoslal seminárnu prácu, u kaderníčky som tŕpol kvôli sms a v lýtkach som cítil kusy olova...no všetko to negatívum si zastrela naším rozhovorom v predajni na poschodí.

...vedz, že včera si ma prekvapila. vieš, že som už viac - menej stratil ideály. včera vtom momente, som tam stál opretý o stôl a počúval. počúval a sledoval slová ženy, ktorá si ma získala už skôr, ale včera som pochopil omnoho viac. a to mi pomohlo odchádzať so spokojnejším pocitom z ulíc Bratislavy...

...včera večer som mal zvláštny pocit, akých málo za posledné obdobie. a snáď som ešte nezávidel tak Grékom ako práve včera večer. ležal som v posteli a moje myšlienky sa strácali ďaleko odo mňa. ležal a čakal...že snáď ten mobil dvakrát zapípne aspoň raz, že aspoň jednu vetu mi pošleš. no potom som to nechal tak a premýšľal len ja sám. no onedlho na to si ma presvedčila, že som nerozmýšľal len ja, že aj ty myslíš na to, že sme mohli byť spolu. a tvoja správa s básnickou rečníckou otázkou ma upokojila. nie, moje ego to nezneužilo. pousmial som sa, potom sa  ten malý úsmev stratil pri dokrútke toho, čo by bolo keby...keby sme vtedy boli spolu...veľmi si mi chýbala, nedokázal som to však asi dostatočne naznačiť v sms. nie som majetnícky, ale chcel som byť s tebou, tak ako teraz...ako potom...

po tej sms som sa zdvihol, prešiel ku comp-u, sadol a chcel písať, no slová dozreli až teraz.

... môj obdiv k tebe stúpol o ďalší stupienok, som na teba hrdý, som poctený, že som ťa mohol stretnúť a spoznať a že ťa spoznávam neustále a že som včera mohol zažiť také malé finále...