Nedávno sme mali v Štúdiu L+S premiéru hry anglického dramatika Donalda Churchilla. Meno autora je lákavé. Krstné meno pripomína známeho káčera a priezvisko významného politika. Obaja sú rovnako populárni, hoci káčer je kreslený a politik bol živý. Obaja nosili motýlika a dosť významne poznačili minulé storočie. Dá sa povedať, že sa zapísali do jeho dejín zlatými písmenami. Jeden bol Američan a druhý Angličan. Presnejšie povedané, Brit. Slúžil korune a impériu. Ten prvý slúžil srande a šoubiznisu. Keď som bol malý, jediné, čo som vedel nakresliť, bol jeho portrét. Hovorím o káčerovi Donaldovi. Churchilla by som si nakresliť nedovolil. Sám bol výborným maliarom a ešte lepším spisovateľom, nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. A vôbec najlepším tvorcom bonmotov. Jeden z nich zvlášť milujem. "V poslednom čase som čítal toľko kníh proti fajčeniu, že som sa rozhodol, že okamžite prestanem čítať." Káčer Donald ako kreslená figúrka bol bezproblémový. Churchill ako živý politik bol rozporuplný. Preskakoval z jednej politickej strany do druhej (v jeho čase tam boli vlastne iba dve, takže sa veľmi nenaskákal), dlho si nevedel nájsť svoje pevné miesto na politickej scéne, a ako to už občas býva, svoju veľkosť prejavil až na staré kolená v tej najdramatickejšej situácii, keď Hitler bombardoval Anglicko a Churchill sa stal premiérom. Káčer Donald nikdy nezostarol a veľkosť musel prejavovať už od svojho zrodu. Obaja boli v čase môjho detstva pre mňa symbolom slobody a demokracie. Tým skôr, že filmy s káčerom Donaldom začiatkom päťdesiatych rokov nepremietali a Winstona Churchilla pasovali za vojnového štváča a zakladateľa železnej opony. Bol z rodu ľudí, ktorí fašizmus a komunizmus považovali za rovnaké zlo. Nebolo to populárne vtedy a nie je to populárne ani dnes. Komunizmus vychádza z konfrontácie s fašizmom akosi lepšie, ak nie víťazne, akosi humánnejšie, takmer mladistvo a romanticky. Možno preto, že nebol vojensky porazený, ale rozpadol sa sám. A my, čo sme v ňom prežili svoje životy, si s nostalgickým úsmevom hovoríme, že nie všetko bolo hrozné, našli sa aj svetlé momenty a koniec koncov sa toho aj dosť vybudovalo. Churchill sa pádu komunizmu nedožil. Káčer Donald žije stále. Dá sa povedať, že sa podieľa na dlhodobej porážke komunizmu podobne ako Mickey Mouse, Pepek námorník, Tom a Jerry a Coca Cola. A treba k tomu pridať ešte dzínsy. Tieto veličiny porazili komunizmus bez výstrelu, aj keď to trvalo trochu dlhšie, ako by sme si boli želali. Čo nevyšlo Churchillovi s jeho predstavou o slobodnej Európe po druhej svetovej vojne, to sa podarilo kresleným postavičkám filmového šoubiznisu. Možno preto, že dopyt po dobrej zábave je intenzívnejší ako dopyt po veľkých myšlienkach. A túžba po džínsoch silnejšia ako túžba po slobode. V tomto prípade, našťastie, dzínsy, káčer Donald a Winston Churghill ťahali za jeden povraz.

Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
-------------------------------------------------------------------