Vstali sme o pol ôsmej ráno. Mne trochu trvalo, kým som sa vyhrabala z postele, no nakoniec sa mi to podarilo. Predsa len, takéto ranné vstávanie to nie je nič pre mňa a už tobôž nie cez prázdniny. Keď sme sa skultúrnili, vydali sme sa za obživou.
Jedáleň sa nachádzala na prízemí spolu s mini kuchynkou, kde personál chystal raňajky. Sadli sme si k stolu, ktorý bol hneď vedľa obrovského kozubu. Výber bol taký normálny, aj keď čo ma prekvapilo, bola absencia zeleniny - žiadna paprika ani paradajka...
Po raňajkách sme sa vrátili na izbu. Ide sa na výlet, nuž si treba zbaliť príručnú batožinu (teda hlavne dostatok tekutín) a natrieť sa krémom na opaľovanie. Sme predsa len trochu južnejšie a vonku je 35°C a to je len pol desiatej ráno.. Takže kým bude obed bude isto kvalitne pripekať.
Rodičia (hlavne, že ja, čo mám maturitu z ANJ, som nebola ochotná otvoriť ústa) u recepčnej zistili ako sa dostať miestnymi spojmi do Benátok a kde zohnať lístky. Teta bola veľmi ochotná a všetko podrobne vysvetlila. Lístky kúpili priamo u nej, autobus stál pred hotelom a chodil každých 20 minút (dúfam, že si to pamätám presne).
Okolo pol desiatej sme si stali na improvizovanej zástavke a čakali na autobus. Za 10 minút prifrčal autobus. Nastúpili sme, štikli lístky a sadili si pekne dozadu. Cesta totižto trvala dobrých 40 minút. A to ešte bola nariadená obchádzka, pretože opravovali cesty. Ale dalo sa to. Autobus bol klimatizovaný a sedadlá pohodlné („skoro“ ako v našich MHD).
Cesta napredovala. Dosť sa čudujem, ako tam podaktorí mohli získať vodičské oprávnenie, vzhľadom na to, že tam si každý jazdí podľa vlastných pravidiel. Ľudia nastupovali a vystupovali. V Mestre pristúpil aj pár čiernych občanov s obrovskými igelitovými vrecami chystajúcimi sa, pravdepodobne, obchodovať. Neskôr sme ich v Benátkach aj stretli – predávali kabelky a podobné somarinky. Hneď som si spomenula na podobných týpkov, ktorí pobehujú po plážach a predávajú buď osušky, CD alebo iné potrebné veci.
Hurá. Konečne sme sa s autobusom dostali na Ponte della Libertá, ktorý sa tiahol cez Lagunu Venetu a spájal Benátky s pevninou. Mestre sme nechávali za nami a pred nami sa ocitol okraj Benátok. Vošli sme do Benátok.
Hneď ako prvé nás zaujal nápis „COOP“ na jednej z budov, pričom sme si nemohli nespomenúť na našu dedinskú Jednotu. Keďže šofér riadne dupal na plyn, za chvíľku už sme vystupovali na autobusovom nástupišti. Len tak sa to tu hemžilo turistami, autobusmi, taxíkmi a autami. Ešte dobre, že sme sa rozhodli ísť radšej autobusom ako autom. Pretože ťažko povedať, kam by sme ho zaparkovali. Boli tu síce obrovské nadzemné garáže, ale už teraz tam nebolo miesto – aspoň tak hlásalo počítadlo pri vstupe.
Dosť však čudovania sa z cesty. Poďme za krásami mesta. Na úvod pár praktických poznámok. Benátky sú hlavným mestom Benátska a zaberajú približne 550 km2 lagúny. Rozdeľujú sa na 6 štvrtí, nazývaných sestieri, ktoré sú popretkávané 160 kanálmi a jednotlivé strany kanálov spája dokopy 400 mostov.
Prvá fotka z mesta na vode
Našou prvou zastávkou bolo Piazza San Marco. Za dopravný prostriedok, sme zvolili tzv. lodný taxík. Čo sa ukázalo ako dobrý nápad, keďže za takých 15 minút sme boli na mieste. Cestou sme sa mohli kochať Benátskou architektúrou, domami na vode, požiarnou zbrojnicou... Hneď počas prvej plavby sme si všimli, že v Benátkach sa vlastne všetko prepravuje loďou. Stretli sme niekoľko policajných člnov, stavbárskych člnov (boli plno naložené tehlami, kachličkami a inými stavebnými materiálmi). Videli sme zastávky miestnej MHD (volalo sa to ACTV), ktoré vyzerali ako zastávky metra, i keď to bolo vlastne malé kotvište, na ktorom to poriadne hádzalo, čo sme mali možnosť otestovať na druhý deň.
Vidno, ze ani v meste na vode neberú dopravu na lahkú váhu
Poziarna zbrojnica - zdokumentovala sestra
Cast Grand kanálu vedúca k San Marco
Lebka z plechovíc
Cast Grand kanálu vedúcu k San Marcu 2
Chiesa Di Santa Maria Della Salute - stojí na ústí Grand kanálu
Námestie San Marco 1
Námestie San Marco 2
Piazza San Marco. Je práve niečo po pol dvanástej a my sme sa ocitli na jednom z najvyhľadávanejších a najrušnejších miest v Benátkach. Nachádzajú sa tu nádherné a významné stavby.
V minulosti slúžilo na sústredenie politického, cirkevného a hospodárskeho života. V súčasnosti zase sústreďuje turistov, ktorých je tu na mraky.. Jediní, ktorí môžu turistom, čo sa počtu týka, konkurovať sú holuby. Tých tu bolo totižto ako maku. Ľudia chodia hore dole, všade cvakajú blesky, slnko nám veselo praží na hlavy..
Pamiatky sú prístupné pre turistov, ale žiaľ, nie každý sa tam dostane, pretože pred vstupom do jednotlivých budov treba najprv vystáť niekoľkohodinovú radu a to sa nám samozrejme nechcelo. Tak sme si spravili niekoľko záberov zvonku a poď ho za ďalšími objavmi nachádzajúcimi sa vo vnútri.
Pri opúšťaní San Marca sme si na rozlúčku vypočuli zvony, ktoré ohlasovali dvanásť hodín. Bolo to milé, dvaja chlapíci s kladivkami udierajúci na zvon. Doteraz ale nechápem, ako je možné, že sme na tak malom priestore strávili toľko času. Nuž čo, človeku ten čas zrejme rýchlo ubehne pri toľkej kráse.
Dózov palác
Ľavá strana - Dóžov palác, Pravá strana - Libreria Sansoviniana s "perfektnou" reklamou na Rolexky
Campanila na San Marcu
Basilica Di San Marco
Procuratié Vécchie
Ľavá strana - Procuratié Nouve a oproti je Múzeum Civico Corrér
Zvonica a po pravej strane cast Basilici San Marco
Preplietame sa spolu s davom turistov rôznymi úzkymi uličkami. Na jednom mini námestí je socha nejakého občana, nuž si každému z rodiny spravíme foto na pamiatku a pokračujeme v ceste. Snažíme sa dosať k najznámejšiemu mostu v Benátkach, Ponte De Rialtu
A prečo je Ponte De Rialto najznámejší? Bol prvým kamenným mostom postaveným v Benátkach a podopiera ho 6 000 pilierov a je vysoký 7,5m aj keď sa to na pohľad veľmi nezdá. V minulosti boli schody Rialta centrom obchodníkov, kde sa nakupovali a vymieňali tovary dovezené z orientu a západu. Mercati di Rialto, teda trhovisko, ktoré v tom čase vzniklo, tu stojí a prekvitá dodnes.
Spomínaná socha z námestia
Ulica vedúca k Ponte De Rialto
Ponte De Rialto - fotila mamina, pretoze my sme kývali z mostu :)
Mierime ďalej. Začíname síce pociťovať drobnú únavu, ale nevzdávame sa. Takto nám všetkým rozdá fľaše s vodou. Za miesto nášho odpočinku sme zvolili vchod do banky. Bol tu tieň a príjemne fúkalo od kanálu. Aj keď ten rybí puch nebol zrovna to pravé orechové. Po doplnení tekutín pokračujeme. Smer je jasný. Kostol Santa Maria Gloriosa dei Frari a zaujímavosti, ktoré stretneme cestou.
Mamka s turistickou knižočkou ide na čele a vedie nás po uličkách a ukazuje prípadné pamiatky. Inak, musím pochváliť vydavateľstvo za sprievodcu veľkosti 12 x 17cm. Boli tu všetky mapy a dali sa pohodlne rozložiť. Nemuseli sme machrovať ako horda nemeckých turistov navlečených v čiernom s rozbalenou mapou veľkosti meter krát meter a pri každom rázcestí prácne hľadať, kde v pekle sa to vlastne nachádzame.
Jedna zo "sirokých" benátskych ulíc
Písacie potreby.. (skoda, ze som si jedno také nezaobstarala)
Cassa Di Carlo Goldoni - múzeum umenia
Aké by to boli Benátky bez karnevalových masiek a kostýmov?
Ej, veru také satocky by som chcela
Dalsí z kostolov, ktorými sa to v Benátkach len tak hemzí
Jeden z kanálov
Univerzita Ca Poscari - vyucuje sa napríklad ekonomika, právo,..
Po spleti uličiek, kanálov, mostov sa konečne dostávame na námestie San Rocco. Nachádzajú sa tu 3 kostoly, z toho jeden je ten, ktorý hľadáme, Santa Maria Gloriosa dei Frari. Vlastne nachádza sa tu jeho zadná časť a vchod je z opačnej strany.
Na chvíľu si sadneme na schody pred Scuolou Grande Di San Rocco. Pred nami sa akurát nachádza skupinka japonských turistov so sprievodkyňou, ktorá im natešene vysvetľuje históriu oného kostola a rozdáva mapku kostola. Po nakuknutí do vnútra sme sa spoločne zhodli, že to nepotrebujeme vidieť a tak sme sa vydali priamo do najväčšieho kostola v Benátkach.
Scuola Grande Di San Rocco
Dalasí kostol na San Rocco - ale je v rekonstrukcii
Spodná cast spomínaného kostola a nevídaná atrakcia - chlap v skótskej sukni, to som si nemohla nechat ujst :)
Tak to by na dnes hádam aj stačilo. Fotky z kostola Santa Maria Gloriosa dei Frari pridám nabudúce, aby ste si ich mohli náležite vychutnať.
Dúfam, že som Vás príliš nenudila rozsiahlosťou príspevku..
Komentáre
rozhodne som sa nenudil
Veru o Ponte moste sa toho popísalo veľa.
Tož,pokračuj ;)
juuuuuuj
Teide, tak to ma tesí.. :)
A pokracovat budem.. este je toho dost a na jeden raz by toho bolo hádam ja moc.. ;)
TP :D
A este sa musím spýtat.. to ze ten bus nechodil.. nebolo to náhodou tým, ze si cakal na vlakovej stanici?? :D
amidala... nie nebolo to tym
jáj.. :)))
inak ked sme tam mi boli, tak tam tú stanicu akosi prestavovali... teda bola tam kopa hliny a robotníci opierajúci sa o lopaty.. :D
keby to niekoho zaujímalo
vidim ze aj tebe
tak veru,keď spím
spachtosi :)
ja v lietadle nespím.. som este neletela tak daleko, aby ma driemoty chytili.. ale ked som letela minule do Grécka, tak som bola skontrolovat pilotov, ze ci majú správny smer.. Sranda vsak bola aj cestou spät: lietadlo sa pokazilo, nuz sme leteli náhradným od nasich juzných susedov.. Oni nerozumeli nám, my sme nerozumeli im a lietadlo vyzeralo, ze isto zazilo aspon 2. svetovú.. :D Ale tak prezili sme to..
super, super, super
ja keď som tam bol ešte som fotil na ČB kinofilm :-))
vrátim sa tu viackrát, určite :-)
jeeeeej
Kaktus ;)
a ciernobiele foto majú isto svoje caro..
stevo
a veru, aj ja mám v pláne íst tam este raz... stojí to za to.. ;)
jeeej:))
:)
Ale nám to nevadíí íí íí :D
Inak supa-jupa