Tvrdí to inštitút Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy), monitorujúci dopyt a ponuku prírodných zdrojov a ekologických služieb pre ľudstvo. A jeho štatistiky ukazujú, že k vyššie spomínanému okamžiku prelomu nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr. Napríklad v roku 1993 pripadol až na 21. septembra, čo vzhľadom k súčasnému 2. augustu znamená, že naša ohľaduplnosť k planéte každým rokom klesá a naše "potreby" sa stále zvyšujú.

Global Footprint Network využíva k svojmu prieskumu údaje OSN z tisícov oblastí ľudskej činnosti vrátane rybárčenia, lesníctva, dopravy a energetiky. Podľa inštitútu využívalo ľudstvo na začiatku 60. rokov len tri štvrtiny kapacity zdrojov Zeme a od 70. rokov v dôsledku ekonomického a populačného rastu začal "dopyt prekračovať ponuku." Technologický a priemyselný rast tak priniesol svoju daň.

„V súčasnosti potrebujeme pre naplnenie našich potrieb v prepočte 1,7 planéty,“ vyhlásil Global Footprint Networ. No a najväčšiu zodpovednosť za preťažovanie globálneho ekosystému majú hlavne západné krajiny s ich obrovským materiálnym nadštandardom, čo teda reálne znamená, že výška ich priemerných miezd a následne všetko to, čo si za ne môžu dovoliť je natrvalo pre našu planétu neudržateľná. Lebo aj keď sú ekologické systémy svojim spôsobom veľmi odolné, takúto nadmernú záťaž nemôžu dlhodobo vydržať a musia sa jedného dňa zrútiť. A nikto nevie, kedy ten deň nastane! Nikto nevie, ako je už blízko!

No a príroda sa prostredníctvom najrozličnejších negatívnych klimatických anomálií, akou bolo trebárs toto extrémne horúce leto, alebo nedávne hurikány na americkom kontinente snaží ľudstvo konfrontovať so svojou vlastnou, zásadne odlišnou požiadavkou. S požiadavku skromnosti! S požiadavku životne nevyhnutnej redukcie vysoko prehnaných ľudských potrieb, pretože uskromnenie sa je jedinou možnosťou zachovania trvalej udržateľnosti života na našej planéte.

Skromnosť, o ktorú nás žiada príroda sa však konzumným ľuďom dneška javí, ako niečo bláznivé! Ako niečo, čo „normálny“ človek dnešnej doby nemôže akceptovať! Normálny človek si predsa potrebuje života naplno užiť! A preto chce dosiahnuť čo najvyššiu životnú úroveň so všetkými jej možnosťami a so všetkým jej blahobytom! Toto je prioritou doby! Toto je väčšinový názor, ktorý je všade presadzovaný! A málokoho zaujíma niečo iného.

Bezbrehý a slepý je obludný egoizmus obyvateľstva západného sveta, ktoré si pokojne žije na enviromentálny dlh, akoby sa nič nedialo.

Bezbrehá a slepá je však i závistlivá dychtivosť obyvateľstva ostatného sveta po dosiahnutí rovnakej výšky životnej úrovne, aká je na západe, bez ohľadu na nejaké ekologické limity úbohej planéty Zem.

Ak si totiž na západe kupujú ľudia nové autá tak často, ako my nové topánky, prečo by sme aj my nemali mať rovnaké možnosti? Ak na západe ľudia cestujú po celej Európe a po celom svete tak prirodzene, ako cestujeme my do najbližšieho okresného mesta, prečo by sme si to aj my nemohli dovoliť?

Vo svojom egoizme a vo svojom zvrátenom obdive samovražedného blahobytu západného sveta si však neuvedomujeme, že v skutočnosti každý, kto sa výškou svojho platu približuje západnej úrovni, ale chýba mu skromnosť v jeho potrebách a ohľad na možnosti prírody, že každý takýto človek je v podstate zločincom. Je zločinným škodcom sveta prírody, zločinným škodcom našej planéty a zločinným škodcom samotnej existencie života na Zemi.

V rozhlase je často možné počuť a v televízii vidieť rôzne takzvané osobnosti, ktoré hovoria o svojich profesionálnych úspechov, ale i o sebe a o svojom spôsobe života. A táto druhá časť ich prezentácie býva takmer vždy chválením sa tým, kde všade boli a čo všetko videli. Čiže v podstate tým, čo všetko si môžu dovoliť. Títo materializmom obmedzení ľudkovia, nech by boli akokoľvek významnými v očiach spoločnosti, nech by boli akokoľvek veľkými odborníkmi v určitej oblasti, sú v skutočnosti iba obmedzencami, ktorí si vo svojej egocentrickej zaslepenosti neuvedomujú, že sa sami pred očami verejnosti zaraďujú do kategórie zločinných škodcov planéty Zem a jej ničiteľov.

A to preto, lebo sa veľkopansky pripájajú k elite, ktorá si toho môže predsa tak veľa dovoliť. Ktorá nehľadiac ani naľavo, ani napravo a už vôbec nie na nejakú prírodu žije sebecky spôsobom – tu a teraz! A po nás potopa!

No a veľkým idolom tohto typu ľudí bývajú predovšetkým USA. USA, ktoré kvôli zachovaniu svojej, pre planétu vysoko nadštandardnej životnej úrovne neváhajú vyvolávať pod najrozličnejšími zámienkami, najčastejšie samozrejme tými najhumánnejšími, rôzne konflikty a vojny. Len aby dosiahli svojich vlastných, zištných záujmov.

A tak tu máme nie len neľudskosť voči prírode, ale aj neľudskosť voči ostatným ľuďom a národom. A to iba kvôli sebeckej snahe mať sa dobre a žiť v blahobyte! Žiť v blahobyte a užívať si hoci aj cez mŕtvoly! A to nie obrazne, ale doslovne! Viď agresívna politika USA! Užívať si hoci aj za cenu ekologického zrútenia planéty Zem!

Je to desivý kult hedonizmu, ktorému je ako nejakej pohanskej modle obetované absolútne všetko. I životy ľudí! I existencia národov! I možnosť zachovania života na našej planéte!

Táto modla hedonizmu však napokon nevyhnutne zničí všetkých tých, ktorí ju uctievali! Zhltne celú planétu, spolu so všetkými bohatými, i spolu so všetkými, ktorí sa bohatými stať chcú, pretože i jedni i druhí krátkozrako odpílili konár sami pod sebou.

A v tomto bláznivom ošiali užívania si elity, a v tejto závistlivej snahe miliónov ľudí po čo najrýchlejšom dosiahnutí rovnakých možností užívania si zaznieva hlas drancovanej a ničenej prírody, vyzývajúcej nás všetkých bez rozdielu ku skromnosti.

Týraná matka príroda hovorí:

Kto si človeče, že nemáš stále dosť? Kto si človeče, že je ti stále všetkého málo a že nevieš, kde sú hranice únosnosti?

Ty užívaním zdivočený človeče, vari nevidíš, že samotný Syn Boží, ktorý žil na zemi ti svojim životom ukazoval príklad skromnosti a nie príklad bezbrehého užívania si! Ukazoval ti, ako prežiť život v jednoduchosti, prirodzenosti a v orientovaní sa na skutočné hodnoty.

A ak Syn Boží nehľadal na tejto zemi nijaké pozemské pocty, nijaký blahobyt, nijakú moc a nijaké peniaze, kto si ty, že sa za nimi tak ženieš? Vari si myslíš, že si niekým viac? Vari si myslíš, že máš právo prežiť svoj život v stokrát väčšom materiálnom blahobyte, ako on?

Bez Boha, bez potreby Boha, bez nadobúdania vysokých a ušľachtilých cností, ktoré sú jediným skutočným a pravým pokladom si však len chudák a úbožiak! Chudák a úbožiak, snažiaci sa svoju vnútornú úbohosť, ktorú jasne cíti, kompenzovať vecami materiálnymi a užívaním si. Pseudo hodnotami chceš totiž naivne nahradiť absenciu skutočných hodnôt ducha, ktoré ti chýbajú.

O tieto hodnoty človeče usiluj! Buď čestný, spravodlivý, jednoduchý, nenáročný, skromný a ľudský! Ľudský k ľuďom, ľudský k prírode a ľudský k Matke Zemi.

Človeče, buď človekom vysokých a ušľachtilých hodnôt a pokoj a mier zaplavia tvoju dušu!

Človeče, nebuď hodnotovo vyprázdnenou kreatúrou, ktorá si chce prostredníctvom materiálnych náhrad, vystupňovaných až k hranici kolapsu prírodných ekosystémov dokazovať, že je čímsi veľkým, čím však bez hodnôt ducha nikdy nebude.

Človeče, skloň sa vnútorne i navonok pred vznešenými hodnotami ducha, ktoré ťa povznesú, pretože ak sa budeš skláňať pred bezbožnou, pohanskou modlou hedonizmu, táto ťa najskôr prostredníctvom tvojich vlastných materiálnych potrieb pod ľudskú dôstojnosť zotročí a napokon zničí!

Tisíce ľudí u nás vychvaľuje západ. Hovoria, ako je v Nemecku, alebo v Rakúsku čisto, aký je tam poriadok, ako tam všetko funguje a samozrejme, aké tam majú platy.

Avšak v skutočnosti, z hľadiska zmienených enviromentálnych faktorov je všetko úplne inak! Tieto krajiny nesmú slúžiť ľuďom ako vzor, ktorý by mali dosiahnuť a napodobňovať, pretože výškou svojej životnej úrovne predstavujú vlajkovú loď bezohľadného drancovania Zeme a nenávratného ničenia prírody. Vlajkovú loď, ktorá strháva svet i celé ľudstvo k sebazničeniu!

Lebo čím viac jednotlivcov a národov podľahne klamlivej ilúzii veľkosti a takzvanej vyspelosti západného sveta, čím viac jednotlivcov bude chcieť tento ideál reálne dosiahnuť, tým rýchlejšie sa budeme všetci spolu, aj s našou krvácajúcou planétou rútiť k desivej hranici „bodu zlomu“ enviromentálnej udržateľnosti ekosystémov, za ktorou už niet návratu. Z tohto pohľadu sú preto vyššie spomínané krajiny blahobytnej životnej úrovne ekologickými zločincami, ktorých bezohľadne deštruktívny príklad nesmie byť ostatnými nasledovaný, ale naopak, čo najostrejšie odsúdený!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š