Čo je len bežná príjemná konverzácia a čo je už flirtovanie?

   Odpoveď na túto otázku si kladiem dookola posledných 48 hodín. Byť v príjemnej spoločnosti je jedna vec ale prísť na to, či je ku mne dotyčný len veľmi milý alebo či sa mi pozerá do očí inak ako zvyšným ženám? Neozval sa lebo mu to okolnosti nedovolili, alebo niekoho má a ja som sa v ňom len snažila vidieť osobu o ktorú by som sa mohla oprieť.

   Dlhé obdobie som bola vo vzťahu, a preto mám teraz trošičku problém vidieť hranicu medzi príjemnou spoločnosťou a niečím viac... Niežeby som sa počas vzťahu nepozrela na iného ale jednoducho som nemala potrebu flirtovať a to bol mnohokrát dôvod, že si o mne muži mysleli, že som namyslená a arogantná. Bohužiaľ, či chvalabohu som ten ,,blbý“ typ ženskej, ktorá keď miluje tak miluje a nepotrebuje si nič dokazovať aj keď samozrejme záujem mužov mi imponoval ale nič viac som nepotrebovala. Momentálne mi v hlave ,,behá“ otázka, kde je tá hranica flirtovania/náklonnosti medzi ženou a mužom a ako si mám niektoré náznaky vysvetliť a cítim sa ako úplný puberťák. Snažím sa pochopiť mužské myslenie a logiku, pričom už len samotné ženské uvažovanie sa nedá pochopiť :-D.

   V dnešnej uponáhľanej ale vysoko internetom prepojenej dobe nie je problém si o komkoľvek z nás zistiť čokoľvek a ak k tomu máte ešte spoločných známych, tak problém nie je žiaden. Ako som odpovedala, keď sa ma kamarátka spýtala, či sme si vymenili čísla – ,,Keď bude chcieť nájde si ma!“, bolo mi s ním naozaj príjemne (a to po dlhom čase) a mala som pocit, že to je normálny charizmatický chlap, čo je dnes raritou. No číslo si nevypýtal a ani si ma zatiaľ nenašiel. Možno naozaj niekoho má alebo sa mu niečo črtá alebo možno som ja niečo domotala ale jedno viem, že som aj vďaka nemu mala príjemný večer a keď sa máme ešte stretnúť, tak to aj tak bude...dúfam...