Už od detstva som sem - tam niečo napísala, ale nikdy som "výpotky" mojej mysle  nikomu neukazovala. Asi som ich považovala za niečo až priveľmi osobné, intímne, alebo som sa len hanbila....ktovie. Čas na zmenu, využijem anonymitu internetového davu, aby som sa paradoxne prejavila ako jednotlivec.

Poézia je podľa mňa niečo, o čom sa nedá jednoznačne povedať: "Toto je dobré" alebo opačne. Subjektivita vnímania....Zaujíma ma tá vaša, ale písať budem stále podľa seba, ...nechcem totiž umlčať to JA, ktoré je tam hádam miestami aj cítiť.

MILUJEM

Vrátil si mojej múze krídla,

veď utrpenie vracia peru cit.

Milujem...

Len s Tebou chcela by som žiť.

Márne túžim,

dievčatko, čo chce hračku z výkladu.

Milujem...

Ty pokladáš ma za mladú.

Snívam ružovo,

hoc hlava hnevá sa nad sebou.

Milujem...

no miesto lásky živím sa nádejou.