Ak nie z dvoch strán sa búrka tíska,
nechajme radšej nech sa blíska.
Veď vyhrmí sa k večeru
a nezažiješ neveru.
Len básnik píska.

Lež veriť smie sa azda hromu?
Len blesk to sila, rúcač domov.
Rovnako jedna, keď noha kráča,
druhá si isto opätok zmáča.
Už neznie hoboj.

Železo k stĺpu skryté je treba,
krátke však ráno, padá nám z neba.
Ak z tvárí dvoch len jedna sa smeje,
Nie tam cit žiaden vôbec už nie je.
Ceste je beda.

Ak hlava jedna k nebi sa dvihne,
tá druhá v zemi pohľadom ryje.
Tam nie je dôvodu ostávať v snoch,
lež radšej telu plávať hore dnom.
Kam potok nejde.

Ak svetlo na noc dopadá,
tam zhynie každá záhada.
Tam v rukách smrti život bdie,
kde lásku v dlaniach kryjeme.
Aj s ostrou dýkou.