Temno kreslí mi vo dne chmáry,
uprostred dňa mám noc.
Bolesť mi po srdci reže rany,
a mne chýba tvoja moc.

Chcem zas na perách cítiť tvoje bozky,
s túžbou sa zmietať v objatí.
Nežne hladiť tvoje krásne nôžky,
skončiť nahý v tvojom zajatí.

Slnko stráca svoje svetlo,
bez teba mám Slnka na oblohe zatmenie.
Vtáča žiaľu k tebe vzlietlo,
príď nech tvoja neha chmáry moje zaženie.

Nech končekmi prstov objavím ťa znova,
uprostred temna sťa by som bol slepý.
Nech uprostred vesmíru vybuchne nova,
a svetlo teba do srdca mi znova letí.

Schúlený v korýtku slzami kropím steny,
a hľadám molekuly tvojej vône.
Vône milovanej sladkej ženy,
miesto toho chladia ma žiaľu tône.

Chýbaš mi každým dňom,
opojnosť tvojich pier sa mi stala návykom.
Dávno som dal zbohom snom,
i zbohom svojim zlozvykom.

Dnes Slnko zasa nevyšlo,
kým chýbaš, vôkol mňa je iba tma.
Šťastie ma zas obišlo,
mám zas iba noc namiesto dňa.