Mal som možnosť stráviť dva hodnotné týždne na Malte. Je to veľmi zaujímavý ostrov. Na tomto mieste je viac kňazov, mníchov a mníšok ako hocikde na svete vzhľadom na počet obyvateľov. Majú 364 katolíckych kostolov a jedinú mešitu. Po dĺžke má tento štát asi 40 km. Hustota ľudí je najväčšia v Európe. Katolícku vieru majú dokonca zakotvenú v ústave. Mentalita Malťanov je príjemná, ku cudzincom sa správajú prívetivo. Dalo by sa tento národ aj ďalej chváliť, ale vnímal som aj silnejúci vplyv peňazí, ktoré tam prinášajú cudzinci. To, čo za tisíc rokov kresťanstva bolo dobre budované, sa stráca pod vplyvom silných vonkajších vplyvov. Predstavte si, že napríklad rozvod tam nebol ešte pred pár rokmi povolený. Teraz sa už aj im začínajú rozpadať rodiny. Sú jazykovo veľmi zdatní. Mnohí vedia od svojho detstva okrem svojej maltštiny a angličtiny /boli donedávna britskou kolóniou/ ešte dva ďalšie jazyky. Ani to však nepomôže, keď ľudia prestávajú medzi sebou komunikovať a prechádzajú sa na sociálne siete. Žiaľ, tiež ich zachytilo obdobie podobné socializmu, keď na 18 rokov vyhnali sestričky a kňazov zo škôl a nemocníc a mnohí sa už nevrátili. Otočilo a to späť v roku 1987. Duchovná škoda však už bola nezvrátiteľná. Strach medzi obyvateľov prinášajú aj bohatí Líbyjci a Rusi. Ešte pred piatimi rokmi bola Malta jedno z najbezpečnejších miest na svete. Teraz je to už zložitejšie. Jeden príklad za všetky. Žena z Malty ubytovala mladé francúzske dievča, ktorá tam chodilo na jazykový pobyt. Vyzeralo vyspelé, na viac ako 15 rokov. Večer prišlo do domu, ale potom ticho ušlo a trávilo na hoteli noci s neznámym mužom. Nad ránom sa vracalo a nikto o tom nevedel. Pobyt sa skončil a dievčiny odišla späť do Francúzska. Aké bolo prekvapenie pre Malťanku, keď ju francúzsky súd zavolal na riešenie dievčiny, čo u nej bývala, s obvinením, že nezabezpečila jej ochranu?