Vsetko sa odohralo v autobuse cislo 64, v Barcelone, koncom januara tohto roku.
Monserat Ventura cestovala so skupinou dochodcov, s ktorymi pracovala ako dobrovolnicka.

Kym sa s nimi rozpravala, vsimla si, ze ju neustale pozoruje jedna zena.
Nakoniec k nej neznama pristupila a poziadala ju za prepacenie za to, co jej chce povedat.
 Velmi slusnym a rozvaznym sposobom jej povedala, ze by si neodkladne mala dat spravit rozbor krvi.
 Vzala papier, na ktory napisla slova : "hormon rastu HGH " a "somatomedina - C" a podala ho Montse so slovami : "Urob si tuto skusku hned, ako budes moct, pretoze ak pojdes k lekarovi az ked sa nebudes citit dobre, moze byt neskoro."  Pozorne sa zadivala na Montse a dodala : " Este mas cas."

Montse zostala taka prekvapena, ze v prvom momente nebola schopna vobec reagovat, naco neznama zena na nasledujucej zastavke vystupila.
O mesiac nato, rozbor krvi, ktory si Montse nasledne dala spravit, potvrdil zvysenie HGH.
 Po viacerych konzultaciach u endokrinologov  jedna rezonancia potvrdila maly 7 milimetrovy nador v oblasti hepofisis - glandula pituitaria (slizna zlaza), ktora reguluje fungovanie inych zliaz, a produkuje hormon rastu (HGH) .
Keby lekari tento nador neidentifikovali v cas, Montse, by dnes nepisala do novin s umyslom, vyhladat neznamu zenu a podakovat sa jej.
Kto bola neznama zena, ktora dokazala tak zavaznu diagnozu urcit iba na pohlad??
Bola lekarka? Onkologicka? Ci nebodaj vedma?
Zahada, vdaka masmediam, bola vyriesena este v ten isty den, kedy v novinach vysiel clanok o tom, ako Montse hlada svojho "strazneho anjela", ktory jej zachranil zivot.
Neznamou zenou bola lekarka, endokrinologicka s dlhorocnou praxou, Maria Gloria Prats, ktora chrbtom ku kamere, aby si tak zachovala svoju anonymitu, vysvetlila mediam, ze si na  Montserat vsimla symptomi svedciace o urcitej anomalii.
 Neprirodzene zvacsena horna pera, nezrovnalosti na nose a zuboch, ploche ruky a neprirodzene hranate prsty (Montse sa drzala za tyc v autobuse) , svecili o podrazdeni hormonu rastu.
Gloria Prats je vo svojom obore skutocnou odbornickou, a je tiez velmi vnimavou pozorovatelkou.
"Vsimla som si Montse pre jej veselu spontannost s akou sa bavila so svojimi spolocnickmi. Vyzarovala z nej radost a optimizmus, a preto mi nedalo, aby som k nej nepristupila a neupozornila ju na jej pripadne zdravotne problemy. Je mozne to nazvat nieco ako profesionalna deformacia, a priznam sa, mala som trochu zabrany povedat jej to, co som jej povedala. Predsa len, mohla som sa mylit, ale co ak nie?? Nemohla som vystupit z autobusu bez toho, aby som ju nevarovala." povedala Gloria, ktora navzdy zostane v mysli Montserat ako jej strazny anjel.