Obrana zadkov

        No ale teraz celkom vážne, drahé čučoriedky, skutočne by ste okolo toho nemali robiť toľkú vedu! Mám na mysli vaše zadky. V zime by to chlapčiska ani nenapadlo, ale teraz v lete? Viete, aký je život: ide, ide popri vás (vraj vás odprevadí z kúpaliska domov) a zrazu má dlaň na vašom zadku. Takto zozadu to vyzerá, ako keby si basketbalista viedol loptu. Ak máte spisovne vyvinutý zadok, tak mi nič iné nenapadá pri hľadaní vkusného prirovnania, ako dobre natvrdo nafúknutá lopta. A niektoré z vás z toho robia vedu! Len čo sa chlapčiskova dlaň dotkne vášho zadku, už mu ju dávate preč, už mu po nej plesnete, už robíte drahoty! Pritom už podľa bratov Čapkovcov "...tak vždy von derie sa príroda v každom skrytá a nie je nemravné, keď svoju daň si pýta. Len v prirodzenom hľadaj zmysel svojho bytia." Tá chlapčenská dlaň akosi patrí na dievčenský zadok! Vedecky sa tomu hovorí "atavizmus". A mnohé dievčatá, ktoré milujú prírodu a nesnažia sa ničiť prirodzené vzťahy, nerobia z toho vedu. Nech si chlapčiskova dlaň spočinie na pozadí, nech si vychutná čaro okamihu. Ručím vám za to, že nie sú v tom nijaké nečisté úmysly. Je to pokus o symbiózu... Áno, súhlasím s čučoriedkami, ktoré sa sťažujú na chlapčenské spôsoby počas oficiálnych príležitostí. Napríklad keď hrajú na začiatku školského roka hymnu. Všetci vstaneme a hymna sa rozoznie v dôstojných priestoroch školskej telocvične. Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. V takých momentoch - myslím to vážne, chlapčiská! -, nemá čo vaša dlaň hľadať na dievčenskom zadku! Alebo v krematóriu. Položiť dievčaťu ruku na zadok, keď ešte truhla neodišla dolu do kolumbária, to je faux pas! Len sa netvárte, že nerozumiete, čo je to faux pas. Nečudujte sa, ak vám slušná čučoriedka na pohrebe zavalí hlučnú facku. Môžete plakať, koľko chcete. Na pohrebe si vás aj tak nik nevšimne. Takže, ako vravím, netreba z toho robiť vedu! Vo väčšine prípadov je chlapčenská dlaň na dievčenskom zadku súčasťou živej prírody. Podľa inak orientovaných teoretikov je chlapčenská dlaň súčasťou prírody aj na chlapčenskom zadku, ale tomu trendu sa na tomto krátkom priestore nemám čo venovať. Neviem, ako vás, mňa to vždy upokojí a obnoví to moju vieru v prírodu ako takú, keď vidím dvojicu pekných mladých ľudí, ktorí sa vedú navzájom za zadok. Lebo aj to je prirodzené. Vzájomne sa držať za zadok. Minule som uznanlivo pokyvoval hlavou: dvojica jedla zmrzlinu, dívala sa do výkladu s knihami a držala sa za zadok. Súhlasím. Môžu sa držať aj za ruky... už zasa z toho robíte vedu! Ale keď sa držia za zadok, je to symbol nášho sveta! Aj naša Zem je guľatá. Je belasá a tichučko letí milióny rokov vesmírom. Ráno ju slniečko chytí za zadok a začne svitať...

Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2),  IKAR 2003
-------------------------------------------------------------