Zaviate brázdy
nehybné a plaché
zakryté tichom a pietou.
Biely dych preniká
popod prah srdca.
Smútok zakliaty v ľade
triešti sa.
Živé obrazy tancujú v mysliach,
kolíska v básni,
rozprávka v modlitbe...
Všetko sa obnažuje
ako úlomky svetla.
Uniká do krajiny jasu.
Nájduc svetlo pohľadu,
žiaru pravdy,
hudbu pokoja...
Dušu obvíja nádej
sľúbená na počiatku
v dlani Stvoriteľa.