Nasýtená z dostatočne pevného objatia slnečných lúčov sa pomalým krokom vraciam domov. Stratená v prúde ľudí, ktorí s ubúdajúcim svetlom začínajú voľnejšie vdychovať nepatrne chladnúci vzduch. Pokožkou sa snažím zachytiť najteplejšie vzdušné prúdy.

     Prechádzam cez park a míňam objímajúce sa páriky na lavičkách. Pri fontáne sa ozýva detský výskot a smiech. Ruky, čľapkajúce sa v chladivej vode, vystrekujú drobné kvapôčky na moju bosú nohu. Som v pohode a vôbec nič ma netrápi. Uvedomujem si vzácnosť tejto chvíle.

     Doma ma čaká čerstvý chlieb a krásne červené, voňavé rajčiny. Zrazu pocítim, aká som hladná. No zatiaľ sa mi nechce odísť do bezpečia vlastného bytu. Cestu si predĺžim o ďalšie uličky a hlad zaženiem dvomi rôznofarebnými kopčekmi zmrzliny. Ešte chvíľu sa nechám rozmaznávať vôňou prekrásneho letného večera.