|
|
Môžeme takéto problémy ako sú „čo si zajtra ráno oblečiem“ vôbec porovnať s tým čo som vyššie vymenovala? Podľa mňa, ani v tom najhoršom sne a predsa si ju každé ráno kladieme. Uvedomujeme si to vôbec pri hnaní sa za materializmom?
Peniaze.....Viem, bez peňazí sa nedá žiť, potrebujeme si zaplatiť byt, niektorí hypotéku, stravu, ošatenie a ....... Ale na tomto svete mnoho ľudí pocítilo ako sa žije bez peňazí a viem o čom točím, pretože aj ja som to zažila. Síce nie v takom rozsahu ako som spomínala...to nie... ale boli to kruté časy. Rozmýšľam, ako je to na tomto svete rozdelené, myslím materiálne, či je to spojené aj s dušou človeka s duchovnom. Neviem, ale zapadá mi to do seba. Nechcem toto veľmi rozoberať, lebo by sa to asi zdalo divné.
Prečo niektorí majú peniaze, majú mnoho peňazí a môžu si dovoliť všetko....aký je to pocit...neviem....nikdy som to nezažila a ani neviem či to vôbec zažiť chcem. Pocit, keď človeku nechýba nič materiálne, má všetko, dom, auto, príp. bazén,....začne mu chýbať to, čo nie je voľne v predaji a dokonca to nie je ani nedostatkový tovar, ktorý si môže objednať z netu alebo si to káričkou odšoférovať do vedľajšieho štátu....je to láska? šťastie? chuť do života, radosť? Možno....
Nie u všetkých to platí...to nie....Niektorým neprepne....Na druhej strane, prečo tí, ktorí nemajú peniaze ich nemajú? Hm...to je otázka...nemyslím nezamestnaných....a ostatné skupiny obyvateľstva, ktorí nemôžu alebo nechcú pracovať....narážam napríklad na krajiny tretieho sveta...Taká Afrika....
Veľa ľudí sa pýta.....je to spravodlivé? Neviem....ale myslím, že si treba pomáhať, tí, ktorí majú to bohatstvo rozdeliť sa s chudobnými...viem, funguje mnoho organizácii aj jednotlivcov, ktorí sa o to snažia, aj dokázali zachrániť mnoho ľudí....ale prečo stále nič nepomôže tak, že sa to proste úplne skončí. Viem, že ekonomicky silné krajiny tohto sveta sa majú spojiť a pomôcť im a ja dúfam a modlím sa za to, aby to pomohlo, aby mali právo na život, na život, ktorý môžu prežiť bez strachu, .... bez strachu zo smrti....
Problém Afriky rozoberám v mojej mysli už dlhšiu dobu...Rozmýšľala som nad mnohými variantami.....aj nad tým, že pôjdem študovať charitatívnu a misijnú prácu na fakultu tropického zdravotníctva...stále túto otázku riešim...nedá mi pokoj...riešim pre a proti...čo a aké situácie by vôbec pri takejto práci mohli nastať...viem musela by som byť neskutočne silná....ja viem, že som...ale som dostatočne na to, aby som také niečo zvládla...vidieť smrť, choroby, chudobu...a nielen vidieť, ale žiť v tom? Neviem....Mám strach? A ako ho vôbec môžem porovnať s ich situáciou....možno oni ani už nemajú strach..........
Viete, napadlo ma jedno prirovnanie...je to brutálne...ale keď sa nad tým zamyslím, tak je to tak, predstavte si, že akurát vyhadzujem jedlo, ktoré sa doma nestihlo zjesť, pokazilo sa, alebo to je jedno, a dajme tomu v tú danú chvíľu dieťa, človek v Afrike (alebo hocikde na svete) umrie hladom. Ďalej idem okolo dvoch dievčat...jedna vraví „pozri sa na ňu, to sa vôbec k sebe nehodí“ a pritom koľko ľudí nemá peniaze na to ošatenie...
Bola som na festivale dokumentárnych filmov a jeden ma naozaj zaujal. Volal sa Dostať šancu. Je to z afrického prostredia. Viete priznám sa, že sa mi miestami fakt chcelo rozplakať, ale nie...takto nie....Predstavte si, v malej izbičke veľkosti našej pivnice žije 5 ľudí, vodu nemajú, elektrika?Hm...tažko s elektrikou. Nejaká perličková kúpeľ? Napustím si vôbec ešte niekedy vaňu plnú vody a okúpem sa, bez toho aby som si spomenula na tento film a vôbec na tých úbohých ľudí? Riešia otázky prežitia, otázky života a smrti, chorôb typu AIDS....a my tu máme dokonca časopis, kde hodnotia ako sa oblečieš na párty...Úžastné nie...
„ja si myslím, že by sme to mali podporovať, aby vznikalo viac podobných časopisov“ .....
Bolo tam dievča, ktoré rozprávalo o tom že má len sestru, rodičia im umreli, a viete aký mala sen? Stať sa doktorkou, poznať choroby, ktoré ich tak trápia a pomôcť ostatným.....
Bol tam ešte taký chlapec, ktorý sa živil kreslením obrazov, ako sám povedal „dáva im dušu“...maľuje krásne, má talent. Mám doma fotku z jeho obrazu. Mám ju na stene, každý deň mi na ňu padne zrak, každý deň nad tým všetkým uvažujem...
Ďalej tam bol chlapec, ktorý sa chce stať pilotom. Chápete?
A tu len chcem dodať, že každý môže snívať, bez ohľadu na to, v akých žije podmienkach a bez ohľadu na to, či mu tento sen životné podmienky dovolia splniť...Je to vo hviezdach...Všetko je možné a ja verím, že sa týmto deťom sny splnia...
Odniesla som si odtiaľ letáčik, nazýva sa Prídelová karta...ako vzor...ako žijú ľudia na Kube na prídel. Napr. na mesiac na osobu 3kg ryže, ½ kg fazule, 8ks vajec, soľ-nepravidelne, kurča 1ks (na mesiac pripomínam), 1ks ryby, 1 škatuľka zápaliek, 1 ks mydla na dva mesiace a mydlo na pranie 1ks na dva mesiace..toto je tam napr. spomenuté...a teraz si predstavte, že takto vôbec v tomto „modernom a úžastnom“ svete plnom coolových a trendy ľudí niekto ešte žije....A ďalej predstavte si všetko čo máte na 1 deň....Ja si to predstavujem s vami...“Dobré čo?“
Mením svoje životné ciele, chcem zmeniť seba. Chcem pomáhať tým, ktorí chcú tento svet spraviť lepším. Lebo táto spoločnosť by si zaslúžila jednu veľkú facku. Nebuďme egoisti.
Toto je môj pohľad, rešpektujem a neodsudzujem názory iných, i keď s niektorými nesúhlasím.
Peniaze.....Viem, bez peňazí sa nedá žiť, potrebujeme si zaplatiť byt, niektorí hypotéku, stravu, ošatenie a ....... Ale na tomto svete mnoho ľudí pocítilo ako sa žije bez peňazí a viem o čom točím, pretože aj ja som to zažila. Síce nie v takom rozsahu ako som spomínala...to nie... ale boli to kruté časy. Rozmýšľam, ako je to na tomto svete rozdelené, myslím materiálne, či je to spojené aj s dušou človeka s duchovnom. Neviem, ale zapadá mi to do seba. Nechcem toto veľmi rozoberať, lebo by sa to asi zdalo divné.
Prečo niektorí majú peniaze, majú mnoho peňazí a môžu si dovoliť všetko....aký je to pocit...neviem....nikdy som to nezažila a ani neviem či to vôbec zažiť chcem. Pocit, keď človeku nechýba nič materiálne, má všetko, dom, auto, príp. bazén,....začne mu chýbať to, čo nie je voľne v predaji a dokonca to nie je ani nedostatkový tovar, ktorý si môže objednať z netu alebo si to káričkou odšoférovať do vedľajšieho štátu....je to láska? šťastie? chuť do života, radosť? Možno....
Nie u všetkých to platí...to nie....Niektorým neprepne....Na druhej strane, prečo tí, ktorí nemajú peniaze ich nemajú? Hm...to je otázka...nemyslím nezamestnaných....a ostatné skupiny obyvateľstva, ktorí nemôžu alebo nechcú pracovať....narážam napríklad na krajiny tretieho sveta...Taká Afrika....
Veľa ľudí sa pýta.....je to spravodlivé? Neviem....ale myslím, že si treba pomáhať, tí, ktorí majú to bohatstvo rozdeliť sa s chudobnými...viem, funguje mnoho organizácii aj jednotlivcov, ktorí sa o to snažia, aj dokázali zachrániť mnoho ľudí....ale prečo stále nič nepomôže tak, že sa to proste úplne skončí. Viem, že ekonomicky silné krajiny tohto sveta sa majú spojiť a pomôcť im a ja dúfam a modlím sa za to, aby to pomohlo, aby mali právo na život, na život, ktorý môžu prežiť bez strachu, .... bez strachu zo smrti....
Problém Afriky rozoberám v mojej mysli už dlhšiu dobu...Rozmýšľala som nad mnohými variantami.....aj nad tým, že pôjdem študovať charitatívnu a misijnú prácu na fakultu tropického zdravotníctva...stále túto otázku riešim...nedá mi pokoj...riešim pre a proti...čo a aké situácie by vôbec pri takejto práci mohli nastať...viem musela by som byť neskutočne silná....ja viem, že som...ale som dostatočne na to, aby som také niečo zvládla...vidieť smrť, choroby, chudobu...a nielen vidieť, ale žiť v tom? Neviem....Mám strach? A ako ho vôbec môžem porovnať s ich situáciou....možno oni ani už nemajú strach..........
Viete, napadlo ma jedno prirovnanie...je to brutálne...ale keď sa nad tým zamyslím, tak je to tak, predstavte si, že akurát vyhadzujem jedlo, ktoré sa doma nestihlo zjesť, pokazilo sa, alebo to je jedno, a dajme tomu v tú danú chvíľu dieťa, človek v Afrike (alebo hocikde na svete) umrie hladom. Ďalej idem okolo dvoch dievčat...jedna vraví „pozri sa na ňu, to sa vôbec k sebe nehodí“ a pritom koľko ľudí nemá peniaze na to ošatenie...
Bola som na festivale dokumentárnych filmov a jeden ma naozaj zaujal. Volal sa Dostať šancu. Je to z afrického prostredia. Viete priznám sa, že sa mi miestami fakt chcelo rozplakať, ale nie...takto nie....Predstavte si, v malej izbičke veľkosti našej pivnice žije 5 ľudí, vodu nemajú, elektrika?Hm...tažko s elektrikou. Nejaká perličková kúpeľ? Napustím si vôbec ešte niekedy vaňu plnú vody a okúpem sa, bez toho aby som si spomenula na tento film a vôbec na tých úbohých ľudí? Riešia otázky prežitia, otázky života a smrti, chorôb typu AIDS....a my tu máme dokonca časopis, kde hodnotia ako sa oblečieš na párty...Úžastné nie...
„ja si myslím, že by sme to mali podporovať, aby vznikalo viac podobných časopisov“ .....
Bolo tam dievča, ktoré rozprávalo o tom že má len sestru, rodičia im umreli, a viete aký mala sen? Stať sa doktorkou, poznať choroby, ktoré ich tak trápia a pomôcť ostatným.....
Bol tam ešte taký chlapec, ktorý sa živil kreslením obrazov, ako sám povedal „dáva im dušu“...maľuje krásne, má talent. Mám doma fotku z jeho obrazu. Mám ju na stene, každý deň mi na ňu padne zrak, každý deň nad tým všetkým uvažujem...
Ďalej tam bol chlapec, ktorý sa chce stať pilotom. Chápete?
A tu len chcem dodať, že každý môže snívať, bez ohľadu na to, v akých žije podmienkach a bez ohľadu na to, či mu tento sen životné podmienky dovolia splniť...Je to vo hviezdach...Všetko je možné a ja verím, že sa týmto deťom sny splnia...
Odniesla som si odtiaľ letáčik, nazýva sa Prídelová karta...ako vzor...ako žijú ľudia na Kube na prídel. Napr. na mesiac na osobu 3kg ryže, ½ kg fazule, 8ks vajec, soľ-nepravidelne, kurča 1ks (na mesiac pripomínam), 1ks ryby, 1 škatuľka zápaliek, 1 ks mydla na dva mesiace a mydlo na pranie 1ks na dva mesiace..toto je tam napr. spomenuté...a teraz si predstavte, že takto vôbec v tomto „modernom a úžastnom“ svete plnom coolových a trendy ľudí niekto ešte žije....A ďalej predstavte si všetko čo máte na 1 deň....Ja si to predstavujem s vami...“Dobré čo?“
Mením svoje životné ciele, chcem zmeniť seba. Chcem pomáhať tým, ktorí chcú tento svet spraviť lepším. Lebo táto spoločnosť by si zaslúžila jednu veľkú facku. Nebuďme egoisti.
Toto je môj pohľad, rešpektujem a neodsudzujem názory iných, i keď s niektorými nesúhlasím.
Komentáre