"Obyčajný" večer. Maco, ja a M. Už odchádzal, keď sme sa rozhodli, že ho ideme kopnúť aspoň k autu. Šup, pobrať, veci, ty to, ty to, ešte som mu hľadala okuliare, ktoré vždy niekde zabudne, ostatne ako väčšinu vecí. A tak sme stáli na chodbe a BUCH.
V tom momente sme sa na seba s Macom pozreli a vedeli sme, že je zle. On sa spoliehal na mňa a ja naňho a kľúče zostali na polici. Nevadí, veď je s nami M. a uňho predsa máme náhradné.
A tak sme sa vydali k autu, nálada nijako neklesla, keďže náhradné riešenie sme mali. "Chlapi? To by bola haluz keby mal M. kľúče od svojho bytu v tom našom vybuchnutom." a vtedy zbledol M. "Taška, mal som tašku keď som išiel k vám. A v nej... veci, peňaženku .... a kľúče od bytu."
M.: "To, je to tvoje, nenechávaj si kľúče v aute, čo keď ti ho niekto vykradne? A bla bla... Keby som ich mal v aute, mohli sme byť všetci v pohode."
A tak sme si sadli do auta a smutní uvažovali čo ďalej. A v tom mi padli oči... boli tam, hoväli si tam len tak, pri riadiacej páke, jeho kľúče.

Ďakujem, ďakujem, že je taký neporiadny, že sa nebojí, že mu vykradnú auto kvôli kľúčom, že ich práve včera zabudol, že zabudol na moje výčitky a pripomienky, ďakujem, že sme sa všetci šťastne dostali domov :)