Vraj existujú nejaké chrobáčiky, ktoré, keď sa vám dostanú do tela, okrem iného spôsobujú, že máte sklon nosiť špinavé oblečenie. Keď mi to pred pár rokmi povedal David Černý, český sochár, prebehla som pohľadom jeho vždy čierne oblečenie a počítala fľaky a špinky. "Hovoríš  o sebe?" spýtala som sa ho vtedy, a on že "Jo, taky..." No buď tohto chrobáčika majú všetci muži, alebo aspoň väčšina. Ja tohto chrobáčika evidentne nemám, aj keď v horách na treku som nútená byť aj dva týždne v jedných handrách (ale aspoň mi je to odporné, čo ma trochu ospravedlňuje). Prišla som predvčerom do svojho nepálskeho domu a našla ho, tak ako vždy, po mojej päťmesačnej letnej slovenskej prestávke celý plesnivý. Nie je to chyba môjho domu, trápia sa s tým všetci Nepálci po skončení monzúnov. Jednoducho päť mesiacov prší a prší, ja mám dom zavretý, potom prídem, otvorím dvere, ovalí ma plesňový zápach a zelená ferba na podlahách a nábytku a tisícky chrobáčikov, pavúčikov, švábov, rôznych chvostíkov... Keď odídete čo i len na mesiac, džungľa sa vám presťahuje do domu. Rozpína sa. Mám síce dobrý buddhistický pocit, že som súčasťou jedného veľkého krásneho celku, ale na druhej strane ma ťaží myšlienka, že v Nepále nepredávajú Savo proti plesniam. Ťažko mi je rozlíšiť, ktorý z hmyzu, čo sa mi po dome hemží, je jedovatý (občas sa okolo preplazí had). Sú tu také placaté veľké pavúky, ktoré chodia doboku ako krab a strašne rýchlo dokážu zmiznúť v škáre v stene. Môj frajer mi spomínal, že Johny Rotten zo Sex Pistols sa takto na staré kolená pustil do štúdia hmyzu, a úplne mu zu toho zadrbalo, vraj mal v Anglicku nejakú TV šou, kde chodil po džungli a rozplýval sa nad každou prírodnou mnohonožičkovou kreatúrou. Tak si ho predstavujem, ako tu chodí a nevšíma si špinu ani pleseň, iba ospevuje a zachraňuje tie zvieratká. Niekedy si želám, aby som bola tiež nakazená tým chrobáčikom, ktorý spôsobuje nadmernú toleranciu špiny.

Zdroj: .týždeň 25.10.2010