Piata časť výberu "Vidím to jinak" je nevyrovnaná zmes sci-fi, fantasy a cyberpunkovo ladenej japonskej krimi. Mňa najviac zaujali dve práce. "Blemmyho lest" a "Kiosk".

Novela "Blemmyho lest" je fantasy s historickým pozadím obdobia križiackych výprav do Byzancie. BS sa tu hrá s alternatívnym vysvetlením existencie Starca z Hory, pôvodným menom Blemmy. Vlasťou tejto fantazijnej príšerky a či obete skríženia dvoch neskrížiteľných rás je bájna Jánova ríša lokalizovaná dejepiscami kdesi medzi Kaspickým morom a Mongolskom.

S týmto motívom je možné sa stretnúť aj v diele Baudolino od Umberta Ecca. Kto ho čítal vie, že v ríši kňaza Jána bolo možné stretnúť prapodivné tvory. Jedným z nich bol Blemmy a jeho milovaná...
V príbehu aktívne intriguje ešte jedna mužská postava so skutočným historickým pozadím. Je to čarodej Sinán:" V roku 1173 sa stala udalosť, ktorá zasadila veľké nepriateľstvo medzi templárov a Jeruzalemského kráľa. Amaury vtedy vyjednával o spejenectve s assassinským vodcom, "starcom z hory", Sinánom ibn Salmán ibn Muhammadom. Frankovia sektu assassinov vnímali vcelku neutrálne, v duchu hesla: "nepriateľ mojich nepriateľov je môj priateľ". Assassini platili dokonca teplárskym posádkam ročný tribút 2000 byzantiov. Assassinov podporoval imám z Alamútu- Hasan. Ten sa po niekoľkých rokoch zriekol islamu a Sinán vtedy požiadal Amauryho, že chce prestúpiť na kresťanskú vieru."
Na základe rozprávkovej motivácie vysvetľuje BS konanie križiakov, ktoré bývalo aj historicky dosť záhadné. Veľmi zaujímavý príbeh zo žánru fantasy, napínavý a nútiaci čitateľa zaoberať sa menej známymi historickými krajinami východnej časti stredomoria. BS skĺbil dokopy križiacke vojny, Starca z Hory a jeho vraždenie a prapodivnú historku o boji križiakov s akýmisi diablami. Veľmi pôvabné, bizarné, a nakoniec i dojemné...

Poviedky "Damoklov meč", "Ráj" a "Maneki neko" nepovažujem za vrchol Sterlingovej tvorby. Možno ešte "Maneki neko" pracujúca so sociálnym aspektom vývoja japonskej a americkej postmodernej doby a sieťových virtuálnych spoločenských zoskupení vďaka závažnému morálnemu posolstvu má nárok na pozornosť náročného scifistu.

Novela "Kiosk" reflektuje realitu európskej únie, jej možné slepé uličky, do ktorých vjazd technokratov v Bruseli už teraz signalizujú europesimisti. Hlavná postava Borislav z východnej zaostalej /ešte stále?/ časti Európskej únie bojuje o živobytie dosť svojsky. Na prvý pohľad obyčajný predajný stánok skrýva zaujímavé tajomstvo. Fabrikátor.

"Fabrikátor vytvářel podle trojrozměrných počítačových modelú malé plastové hračky. Do týdne se tyhle laciné výrobky doslova rozpadly v prach. Hračky z automatu se prostě rozdrobily a zbyla z nich voskovitá, netoxická drť, kterou menší děti občas žvýkaly." 

Dej neprezradím, nechcem vás pripraviť o pôžitok z čítania.

Novela bola navrhnutá na cenu Nebula v kategórii sci-fi novely v roku 2007. Je to jedno z najnovších dôležitých BS-ových masterpieces. Nesie v sebe silné humánne posolstvo. Kulisy príbehu si BS vytvoril zrejme podľa vzoru Belehradu, v ktorom v súčasnosti žije so svojou srbskou manželkou Jasminou Tešanović.

                                      *  *  *

Michael Bruce Sterling /14.4.1954/ je úspešný americký spisovateľ science-fiction žánru. Na scénu sci-fi vstúpil v roku 1976 poviedkou "Man-Made Self". V súčasnosti pripravuje vydanie románu The Carytids/Karyatídy/. 

Čerstvý zaujímavý článok v Le Monde od neho: Changing things