Zima je už definitívne na odchode. Dôkazom toho sú prvé rozkvitnuté kvety a prebúdzajúca sa príroda. Čas ako stvorený na jarné vychádzky do okolitej prírody. Áno, príroda je krásna, ale má aj svoje nebezpečenstvá. Jedným z nich je aj kliešť, náš rozšírený lesný parazit. Ako sa proti nemu bránili naši predkovia sa dozviete, ak si prečítate dobový  článok MUDr. G. Čatára v takej podobe ako je napísaný v Pútniku svätovojtešskom ročník 1955, a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.

Kliešť ako prenášač chorôb

Máloktorý z nás nebol obeťou tohto cudzopasníka, ktorý sa s obľubou prisaje na telo návštevníkov prírody a pochutnáva si na ich krvi. Kliešť - Ixodes ricinus  je prenášačom tularaemie, sneti slezinnej a iných hnisavých chorôb, ktoré u citlivých ľudí môžu trvať dlhší čas. Najväčším nebezpečenstvom  je infekčná choroba encefalitída, zápal mozgu, ktorého je kliešť hlavným prenášačom. Larva kliešťa číha na steble trávy na svoju obeť a vo vhodnej chvíli sa uchytí na nôžkach drobných savcov,  napr. myší, ale i na jašteričke. Po nacicaní odpadne a v podobe nymfy parazituje už na zvieratách vyšších, ako napr. ježovi. Z nymfy sa vyvinie dospelý kliešť imágo, ktorý parazituje na srncoch, jeleňoch, líškach, zajacoch i na domácich zvieratách a konečne i na človekovi.   
Ako sa chrániť proti tomuto cudzopasníkovi?
Predovšetkým sa usilujeme znížiť počet kliešťov v oblastiach, v ktorých sa ochorenia vyskytujú, vhodným zalesňovaním, vysušovaním pôdy alebo ničením, spaľovaním porastu. Aj postrek DDT roztokom a inými prostriedkami je účinný. Pokusy s vhodnou vegetáciou robia v poslednom čase sovietski vedci, ktorí zistili, že niektoré rastliny obsahujú nestále látky, ktoré spôsobia odpudzujúco alebo priamo ničivo nielen na kliešte, ale aj na iný hmyz. Tieto látky nazvali „fytoncidy“.  Osobná ochrana záleží v ochranných odevoch - kombinézach, ktoré majú okraje rukávov,, nohavíc i goliera impregnované látkami, ktoré odpudzujú kliešťa.
Ak sa kliešť už zahryzol do kože človeka, odstránime ho nakvapkaním oleja na miesto vpichu. Kliešť sám odpadne, alebo ak sa udusil, tak ho ľahko vytiahneme a miesto vpichu dobre dezinfikujeme. Boj s kliešťom má veľký význam v preventívnom lekárstve a je potrebné venovať ochrane pred týmto prenášačom nebezpečných chorôb viac pozornosti ako doteraz.

Dnes by sme s takýmito radami asi ďaleko nezašli, lebo napr. také vypaľovanie trávy, či používanie DDT je prísne zakázané. Zrejme najjednoduchšia ochrana je, keď pri pohybe v prírode použijeme  primerané oblečenie a po návrate z prírody si prehliadneme celé telo, aby sme zistili či na sebe nemáme tohto parazita. Ak niečo podozrivé na koži zbadáme, treba navštíviť lekára. Týmto postupom nemôžeme nič pokaziť.

Príjemný a zdravý pobyt v prírode všetkým praje doko.
Viac sa o zaujímavostiach z našej minulosti môžete dozvedieť, ak si kliknete na  doko.blog.pravda.sk/