„Milanko, poď, okúpem vás. Zavolaj aj baby..“
Biela plechová vaňa. Teplo sporáka v kuchyni.
Nôžky pokrčené, pretože vystreté už sa nezmestia.
Dokraja mama dolieva vodu. Len hmla miesto otca.
A krik. Mamin hnev. Ich hádky ma trhajú na kusy.
Zvuky príliš nahlas. Pocity prisilné. Zarývajú sa.
Tenkými rúčkami objímam kolená. „Mami to páli..“
„Ma min káááá! Už ma kúúúúúp!“
Moje srdiečko.
„Milanko, dobrá je vodička? Nie je ti horúca?“
Komentáre