Oravská stolica bolo podobne ako väčšina ostaných žúp na severe Slovenska prakticky čisto slovenská a to aj čo sa týka šľachty. Na rozdiel od susedných stolíc Trenčianskej, Turčianskej a Liptovskej stolice však bola slabšie osídlená a žilo v nej aj menej šľachty. Vznik zemianstva na Orave bol oproti susedným stoliciam značne spomalený a veľká časť oravských rodov bola do šľachtického stavu povýšená až v novoveku a mnohí z nich patrili medzi armalistov (šľachticov bez šľachtického majetku). Rodov, ktoré mali stredoveký pôvod bolo pomerne málo a pomerne málo bolo aj (najmä v porovnaní so susednými stolicami) aj kurialistov ako takých. Toto samozrejme súvisí aj s okrajovou polohou Oravy a je riedkym osídlením. Aj keď slovanské osídlenie Oravy je veľmi staré a dolná časť Oravy bola osídlená Slovanmi už v predveľkomoravskom období, bola však osídlená pomerne riedko a len v dolnej časti, kým Horná Orava bola prakticky neosídlená. Zhruba od 13. storočia sa však osídlenie Oravy začalo postupne zahusťovať a vznikali prvé dediny aj na Hornej Orave.  Aj keď väčšina dedín na Hornej Orave vznikli až v 16. a 17. storočí a boli založené na valašskom práve. Vznik šľachty Oravskej stolice a bol teda oneskorený a na rozdiel napr. od Turca a Liptova, kde väčšina donácií pochádza z 13. storočia a aj väčšina šľachtických rodov v Turci a v Liptove má korene v 13. storočí, tak z územia neskoršej Oravskej stolice je známa len jedna donácia z 13. storočia a to donácia na Revištné (Revissnye) z roku 1272. Túto prvú známu donáciu dostal istý Chotimír alebo Hotimír (zapísaný bol v listinách ako Hocymer a Hotimer). Jednalo sa samozrejme o osobu slovanského pôvodu, ako je úplne jasné aj z jeho mena. Tento Chotimír bol najstarším známy predkom najstaršej oravskej šľachtickej rodiny Revických a s nimi príbuzných rodín ako Dedinský, Žuffa, Burian, Kupčo, Čutka, Matejec, Kanderka alebo Kubovič. Týmto zemianskym rodinám patrili kuriálne dediny Revištné a Zemianska Dedina. Predkovia spomínaných rodín dostali k svojej pôvodnej donácii na Revištné v 14. storočí, konkrétne v roku 1355 novú donáciu a to na zem v okolí potoka Hldočín, v tom čase nazývanom Hodočín (Hodochyn), kde vznikla neskôr kuriálna dedina s názvom Zemianska Dedina (Dedina Noblium, Nemes Dedina), dnes časť obce Nižná. Zo 14. storočia pochádza aj väčšina ostatných donácií na Orave. Z toho istého roku (1355) ako donácia na Hodočín pochádza aj donácia na zem v údolí Medvedzieho (dnes Medveckého) potoka, kde vznikla kuriálna dedina Medvedzie, dnes mestská časť mesta Tvrdošín, ktorá patrila rodu Medvecký. Túto donáciu udelil kráľ Ľudovít I. Ladislavovi a Urbanovi, dovtedajším poddaným Oravského panstva,, ktorých zároveň povýšil do šľachtického stavu. Z toho istého roku pochádza aj donácia na zem v okolí Trňového potoka (Tornovapotoka) neďaleko už v tom čase existujúcej dediny Bysterec, dnes Veľký Bysterec (ktorá sa spomína ako Bystrecz 1348, Bisterch 1349, villa Bistrecz 1382), kde zakrátko vznikla dedina  Malý Bystrerec. Túto donáciu dostali dovtedajší oravskí poddaní Jakub a Mikšo, ktorí boli povýšení do šľachtického stavu a ktorí boli predkami šľachtickej rodiny Kremnický z Malého Bysterca a Veličnej. Táto rodina vymrela niekedy začiatkom 16. storočia a dedinu Malý Bysterec potom dostali zemania z rodu Medvecký, konkrétne Ján Medvecký, ktorý dostal v roku 1533 Malý Bystrec od uhorského kráľa Jána Zápoľského.  Ďalšou donáciou z tohto obdobia bola donácia z roku 1349, ktorou kráľ Ľudovít I. daroval les zvaný Záskalica (Zazkalicha) istému Lučiskovi (Luczyska), ktorého súčasne povýšil do šľachtického stavu. Na tejto zemi vznikla kuriálna dedina Záskalie, kde sa už v roku 1380 spomína zeman Mikuláš Hutko a v roku 1382 zeman Peter de Zascalica, ktorý bol slúžnym Oravskej stolice. Od. 16. storočia sa v Záskalí spomína rodina Škrabákovcov zo Záskalia, ktorí boli alebo lepšie povedané sú pravdepodobne potomkami vyššie uvedeného Mikuláša Hutka. Väčšina ostatných donácií na Orave zo 14. storočia pripadla šľachticom, ktorí pochádzali z Liptova a v jednom prípade z Turca. V roku 1325 dostali dedinu Vyšný Kubín zemania, ktorí pochádzali z Liptova, zo starej slovanskej dediny Revúca, ktorá zanikla po vzniku mesta Ružomberok. Vyšný Kubín dostali výmenou za svoj pôvodný majetok v Revúcej. Dedina Revúca sa písomne spomína v roku 1233 ako Reucha, keď ju dostal od kráľa ako donáciu istý Hudko. Od neho zdedil dedinu Revúca jeho syn Miloslav a od neho jeho synovia Ladislav a Dominik, ktorý predali časť revúckeho majetku, ktorá ležala v susedstve majetku synov Bočka Ivčovi a Ďurkovi z Revúcej. Dedina Revúca zanikla v 14. storočí, keď bola pripojená k novovzniknutému mestu Ružomberok, ktorý bol založený nemeckými hosťami pod názvom Rosenberk v tesnej blízkosti Revúcej a ktorý sa prvý krát spomína v roku 1318. Zemania z Revúcej dostali Vyšný Kubín ako výmenu za Revúcu. Potomkami týchto zemanov boli šľachtické rody Kubínsky (neskôr Kubíny), Meško a tiež rody ako Országh, Koroda, Ivanovič, Štefanides, Brtoš (alebo Brtošovič), Valentič, Galko (alebo Galkovič), Grešovič, Laukovič a niektoré ďalšie ktoré boli väčšinou bočnými vetvami Meškovcov alebo Kubínyovcov. Donáciu, ktorú dostali od kráľa Karola Roberta na návrh zvolenského župana rytiera magistra Donča potvrdil Turčiansky konvent v roku 1325. Zhruba v rovnakom čase dostal majetok na Orave v tesnom susedstve Vyšného Kubína aj Michal z Liptova, ktorý bol panošom spomenutého zvolenského župana rytiera magistra Donča. Tento dostal v roku 1320 od kráľa donácia na majetok Jessen, ktorý pozostával z osady, polí, lúky a lesa, v roku 1323 mu k tomu magister Donč pridal ešte nekultivovaný pozemok, lúku v tesnom susedstve, 1324 mu bola donácia potvrdená Turčianskym konventom. Od neho sa odvodzuje zemianska rodina Čaplovičovcov z Jasenovej. V tesnom susedstve Vyšného Kubína vznikla o krátky čas ešte ďalšia zemianska dedina Medzihradné, ktorá patrila rodine Medzihradských, ktorých predkovia tiež pochádzali z Revúcej v Liptove. Títo dostali v 1354 donáciu na majetok pri potoku Medzihradné, kde vznikla zemianska dedina Medzihradné.      

V roku 1382 udelil kráľ Ľudovít I. donáciu na dedinu Istebné turčianskej rodine David zo Záturčia, ktorá bola v blízkom príbuzenskom vzťahu s rodinou Záthurecký. V 15. storočí, presnejšie v roku 1438 dostali zase donáciu na majetok Čimhová, kde vznikla neskôr dedina príslušníci liptovskej zemianskej rodiny Platthyovcov z Paludze. Neskôr (najmä od 16. storočia) sa do majetku na Orave dostali aj niektoré rodiny neslovenského pôvodu. Aj tieto však mali väčšinou slovanský pôvod, akurát že nie domáci slovenský, ale inoslovanský. Takými boli napr. Zmeškalovci, ktorí pochádzali z Českého kráľovstva a ktorí získali v roku 1548 od Ferdinanda I. oravské dediny Leštiny, Srňacie a Osádka. Hlavným sídlom rodu Zmeškal sa stala dedina Leštiny, kde mali kúriu. Iným podobným prípadom bola rodina Guzič, ktorí pochádzali z Bosny a ktorí vstúpili do služieb Thurzovcov, dedičných županov Oravskej stolice a za to dostali a za to dostali od Thurzovcov dedinu Mokraď, ktorá dovtedy patrila Oravskému panstvu. Popri šľachtických rodinách slovenského a iného slovanského pôvodu sa medzi šľachtu oravskej stolice dostalo aj niekoľko rodín maďarského pôvodu. Bolo ich však len veľmi málo a keď počítam len tie šľachtické rodiny, ktoré dlhodobo pôsobili v Oravskej stolici, tak z týchto mali maďarský pôvod len rodiny Abaffy, Ambrózy a Bajcsy. Aj tieto rodiny sa však v čisto slovenskom prostredí Oravskej stolice veľmi rýchlo poslovenčili. A to do takej miery, že napr. viacerí členovia rodiny Abaffy podporovali štúrovcov a  v rokoch 1849-49 sa aktívne zapojili do bojov proti maďarskej vláde. Abaffyovci pritom neboli samozrejme ani zďaleka jedinými oravskými zemanmi, ktorí sa v rokoch 1848-49 angažovali na starne štúrovcov, na starne Štúrovcov sa angažovali napr. aj Zmeškalovci. Rod Abaffy pôsobil v službách Thurzovcov a dostal od nich dedinu Horná Lehota, ktorú získal v roku 1587 Ján Abaffy, ktorý v tom čase pôsobil ako kapitán Oravského hradu. Rodina Bajcsy získala v roku 1573 od kráľa Maximiliána II donáciu na osadu Geceľ, ktorá bola dovtedy majetkom zemianskej rodiny s menom Jarábek alebo Jarábka (spomínajú sa tam napr. zeman Gregorius Jaraabek de Geczelova, ktorý sa spomína pri uvedení Fraňa Thurzu do držby Oravského panstva v roku 1557 alebo zeman Jur Jarábka, ktorý protestoval proti uvedeniu Fraňa Thurzu do držby Oravského panstva). Rodina Jarábek zrejme niekedy okolo roku 1573 vymrela a ich majetok v Geceli získala rodina Bajcsy.

Celkove bolo v rámci Oravskej stolice v rukách zemanov zhruba 20 dedín. Charakter kuriálnej (čisto alebo prevažne zemianskej) dediny, však mali len niektoré z nich. V porovnaní so susednou Liptovskou alebo Turčianskou stolicou bolo na Orave kuriálnych dedín pomerne málo. Takými boli napr. Revištné, Vyšný Kubín, Zemianska Dedina, Medvedzie, Geceľ, Medzihradné, Záskalie (zemianska časť), Jasenová (zemianska časť), Malý Bystrerec a v neskoršej dobe čiastočne aj Leštiny. Vo vlastníctve zemanov však boli aj Čimhová, Istebné, Srňacie, Osádka, Horná Lehota, Mokraď, Horný a Dolný Štefanov a Lavkovo. Vo väčšine z týchto dedín žilo aj menšie množstvo zemanov, prevažovali však sedliaci, ktorí boli väčšinou poddanými zemanov.  Okrem dedín, ktoré boli v rukách zemanov žila šľachta aj v sedliackych dedinách, valašských dedinách (t.j. dedinách založených na valašskom práve) a v mestečkách. Väčšina z týchto šľachticov boli armalisti, čiže šľachtici ktorí nevlastnili šľachtický majetok, ale mali šľachtické výsady. Teraz trochu podrobnejšie k jednotlivým dedinám (najmä zemianskym) v ktorých žila šľachta a tiež jednotlivým významnejším rodom. Opierať sa budem najmä o súpisy šľachty Oravskej stolice z rokov 1828 a 1845, kde je zachytená väčšina oravských dedín a mestečiek v ktorých žila šľachta. Avšak okrem rodov uvedených v oboch súpisoch sa budem venovať aj niektorým, ktoré tam nie sú uvedené, keďže tie súpisy nie sú úplné a navyše sú obe pomerne mladé (prvá polovica 19. storočia) a nie sú v nich uvedené niektoré staršie rody. Napriek tomu sú tie súpisy celkom vhodné, lebo sú dosť podrobné a navzájom sa dopĺňajú. V súpise z roku 1828 sú zachytené najmä z obce z Dolnej Oravy a je tam zaznamenaná väčšina kuriálnych zemanov a väčšina kuriálnych dedín. V súpise z roku 1845 sú zachytené najmä obce na Hornej Orave, väčšinou obce založené na valašskom práve a šľachtici v nich boli najmä armalisti, okrem toho sú podrobne zachytené kuriálne dediny Medvedzie a Zemianska Dedina.

Najstaršou kuriálnou dedinou na Orave bola dedina Revištné, ktorá patrila rodu Revický. Rod Revický a s nimi príbuzné rody boli potomkami vyššie uvedeného Chotimíra, ktorý dostal v roku 1272 donáciu na Revištné. Z rodov, ktoré boli potomkami uvedeného Chotimíra žli priamo v Revištnom rody Revický, Čutka a Matejec. Všetky tri uvedené rody sú zapísané v Revištnom aj v súpise z Šľachty Oravskej stolice z roku 1828. Rod Revický bol najstarším a zároveň jedným z najvýznamnejších rodov Oravskej stolice. Aj keď neboli bohatí a nemali ani poddaných a sami sa zaoberali roľníctvom, mali však významné postavenie v stoličnej správe Oravskej stolice a často obsadzovali najvýznamnejšie funkcie v stoličnej správe ako podžupan, slúžny, stoličný notár a podobné funkcie a tiež funkcie na Oravskom panstve, napr. kastelán Oravského hradu, správca Oravské panstva a podobne. Už v roku 1463 sa spomína Matej Reviczky ako slúžny Oravskej stolice. V tejto funkcii sa spomína aj Andrej Reviczky v roku 1574 alebo Peter Revický v roku 1659. Ján Revický pôsobil ako podžupan Oravskej stolice v roku 1646. Vo funkcii podžupana pôsobili neskôr aj Šimon Revický v roku 1659, Matej Revický v roku 1680, Adam Revický v rokoch 1752 až 1754, tento neskôr (v roku 1762) pôsobil ako stoličný notár, Jozef  Karol Revický v rokoch 1784 až 1798 alebo Alexander Revický v rokoch 1823 až 1826. Šimon Revický pôsobil ako notár Oravskej stolice v roku 1681. Daniel Revický ako prísediaci Oravskej stolice v rokoch 1677 až 1689. Ako kastelán Oravského hradu pôsobil napr. Matej Revický v roku 1673. Iný Matej Revický bol správcom Oravského hradu v roku 1703. Medzi najvýznamnejších šľachticov z rodu Revický patrili Generál Ján Revický (1702-1778), ktorý sa vyznamenal v sedemročnej vojne s Pruskom a významný diplomat Karol Imrich Revický (1737-1793), ktorý pôsobil ako konzul v Turecku, Poľsku, Prusku a Bádensku.

Rod Revický sa rozšíril aj mimo Oravskej stolice, do viacerých iných stolíc na Slovensku aj v dnešnom Maďarsku a inde. Napr. do Liptovskej, Trenčianskej, Spišskej, Zemplínskej, Bratislavskej, Boršodskej, Peštianskej, Ostrihomskej, Komárňanskej, Hontianskej alebo Hevešskej stolice. Okrem rodu Revický žili v Revištnom aj ich príbuzné rody Čutka a Matejec. Z rodu Čutka sa spomína napr. Ján Čutka, ktorý bol v rokoch 1585 až 87 členom chotárnej komisie, ktorá riešila spory zemanov z rodu Revický s mešťanmi z Veličnej, Juraj Čutka sa v roku 1607 spomína medzi oravskými zemanmi, ktorí uviedli grófa Juraja Thurza do držby Oravského panstva a v roku 1612 bol prísediacim Oravskej stolice. Zemianska rodina Čutka pôsobila okrem Revištného aj v neďalekom mestečku Veličná. 

Z rodu Matejec vyniklo najmä niekoľko evanjelických vzdelancov v 17. storočí, ktorí pôsobili ako učitelia alebo kňazi najmä v Liptovskej a Oravskej stolici. Napr. Ján Matejec, ktorý pôsobil ako evanjelický učiteľ v Liptovskom Jáne, v Okoličnom, vo Veličnej a neskôr v Prešove.  V súpise šľachty Oravskej stolice z roku 1828 sú v Revištnom uvedeníú zemania s menami Revický, Čutka, Matejec a David. Rody Čutka a Matejec žijú na Orave dodnes. Aj potomkovia rodu Revický žijú dodnes na Slovensku ale už nie priamo na Orave.

Ďalšou kuriálnou dedinou bola Zemianska Dedina (dnes časť obce Nižná), ktorá patrila rodu Dedinský a s nimi príbuzným rodinám Žuffa, Burian, Kupčo, Kanderka atď. Tieto rodiny boli, ako som už vyššie písal,  v príbuzenskom vzťahu s rodom Revický. V roku 1557 sa tam spomína Georgius Dedinsky de Dedina. Viacerí zemania z rodu Dedinský pôsobili v stoličnej správe Oravskej stolice. Napr. Juraj Dedinský bol prísediaci Oravskej stolice v roku 1558. V roku 1635 boli ako prísediaci Oravskej stolice Andrej, Dedinský, Ján Dedinský a Michal Burian zo Zemianskej Dediny. V roku 1659 bol prísediaci Oravskej stolice Jakub Dedinský. Benedikt Dedinský bol slúžnym v roku 1589, Andrej Dedinský bol prísediacim a notárom Oravskej stolice v roku 1677. Z ďalších rodín v Zemianskej Dedine treba spomenúť najmä početnú a rozvetvenú rodinu Žuffovcov. Meno Žuffa sa používa už od 15. storočia. Z rodu Žuffa sa v 16. storočí oddelili nové rody Kupčo a Burian. Priamym predkom rodov Žuffa, Kupčo a Burian bol Mikuláš, ktorý sa spomína v roku 1422 ako Nicolaus de Hodocsin. Rod Žuffa sa v 17. storočí rozšíril aj do susednej Liptovskej stolice. Vetvy rodu Žuffa, ktoré zostali na Orave používali prímená Kubovie, Gašparovie, Balážovie, Matejovie, Mikloš a Jakobi. Z vetvy Kubovie sa oddelil v roku 1755 samostatný rod Kubovič, ktorý pôsobil najmä v Bratislavskej stolici a Nitrianskej stolici. V Bratislavskej stolici pôsobil okrem Kubovičovcov zo Zemianskej Dediny aj iný rod Kubovič, ktorý mal pôvod v Bratislavskej stolici, títo boli armalisti a do šľachtického stavu boli povýšení v roku 1655. V súpise šľachty Oravskej stolice z roku 1845 sú v Zemianskej Dedine uvedené rody Dedinský a Žuffa. Zemania z rodu Kanderka boli v tomto súpise zaznamenaní v susednej dedine Nižná. Rody Dedinský, Žuffa a Kanderka žijú na Orave dodnes. Dedinský a Žuffa  aj v samotnej Zemianskej Dedine.       

Neďaleko Zemianskej Dediny ležala ďalšia kuriálna dedina Medvedzie, dnes časť mesta Tvrdošín. Táto patrila početnej, značne rozvetvenej zemianskej rodine Medvecký, písali sa zvyčajne ako Medweczky. Rod Medvecký sa delil na vetvy s prímenami  ako Gašparovie, Matejovič, Ursíni, Balážovie, Medvedzi, Kubovie, Tomovič, Lavrovič, Sitárik, Ollík, Rapák, Kukla, Lacko, Hrebenár, Bachár, Janček, Boršuk, Benko, Martinek, Michalek, Paterek, Pavlík, Petró, Benko, Ferčík, Mikuška, Kubický, Miklušovie, Huráčik a Fridrich. V roku 1745 bolo na Orave 45 zemianskych rodín s menom Medvecký. Rod Medvecký sa rozšíril aj do iných stolíc ako napr. Spišskej, Trenčianskej, Liptovskej alebo Zvolenskej stolice. A v roku 1778 bolo len v samotnom Medvedzí 36 rodín s tým tom menom. Niektorí zemania z tohto rodu pôsobili v stoličnej správe Oravskej stolice, ako napr. Michal Medvecký, ktorý bol slúžny v roku 1617 alebo Ladislav Medvecký, ktorý bol slúžny a stoličný prísediaci v roku 1713. V súpise šľachty Oravskej stolice z roku 1845 sú v dedine Medvedzie uvedení len zemania z rodu Medvecký. A to z vetiev s prímenami Rapák, Kukla, Lacko, Hrebenár, Ollík, Huta, Bachár, Janček, Boršuk, Benko, Martinek, Kančik, Michalek, Paterek, Pavlík atď.. V uvedenom súpise sú zemania z rodu Medveckí uvedení aj v ďalších oravských obciach a to v mestečku Tvrdošín, v mestečku Trstená, v Krásnej Hôrke, v Oravskom Podhradí, v Bobrove a v Ústí. Súpis z roku 1828 zachytáva rod Medvecký v kuriálnej dedine Malý Bysterec. Rod Medvecký patril medzi tie zemianske rody, ktoré si zachovali slovenské povedomie aj v čase maďarizácie a viacerí členovia rodu sa angažovali v národnom hnutí. Z nich je treba spomenúť najmä etnografa, historika, národovca Karola Antona Medveckého, ktorý bol v roku 1918 jedným zo signatárov Martinskej deklarácie, tajomníkom Slovenskej národnej rady a členom Revolučného národného zhromaždenia. Neskôr pôsobil tiež ako referent pre cirkevné záležitosti na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Bol autorom štvorzväzkového diela Slovenský prevrat. Rod Medvecký má na Orave dodnes veľa potomkov a to aj v samotnom Medvedzí a aj v ďalších oravských obciach.

Okrem posledne spomínaných kuriálnych dedín Zemianska Dedina a Medvedzie ležala väčšina z pomerne malého množstva kuriálnych dedín v Oravskej stolici na Dolnej Orave a to najmä v okolí Dolného Kubína. Okrem už spomenutej dediny Revištné (dnes časť Velečnej), to boli najmä dediny Malý Bysterec, Záskalie a Medzihradné, ktoré sú dnes súčasťou Dolného Kubína.

Dedina Malý Bysterec patrila ako som už spomenul od 16. storočia rodu Medvecký, ptom ako vymreli pôvodní zemania z Malého Bysterca, ktorí od 15. storočia používali meno Kremnický alebo Krebnický (písali sa ako napr. ako Krebniczky, Chremniyczky, Krempniczki a pod.). Z tohto rodu je treba spomenúť aspoň Mateja Kremnického, ktorý zastával viaceré významné funkcie. V roku bol 1475 richtár Veličnej, v roku 1479 bol podžupan Oravskej a v roku 1483 podžupan Liptovskej stolice. V roku 1510 sa Malý Bysterec dostal najprv do rúk liptovského rodu Smrečanský. A v roku 1533 ho daroval Ján Zápoľský Jánovi Medveckému.V roku 1547 sa Malý Bystrerec spomína ako majetok Pavla Medveckého (Pawel Medweczky), okrem neho sa tam spomínajú aj Ladislav a Gašpar Medvecký. V roku 1574 tam pribudla turčianska zemianska rodina Jezernický a to potom ako kráľ zhabal Petrovi Medveckému jeho majetok pre nevernosť a velezradu a daroval ho Krištofovi Jezernickému. V tom čase žilo ešte v Malom Bysterci aj niekoľko sedliakov, ale v 17. storočí tam žili už len zemania z rodov Medvecký a Jezernický a Malý Bystrec sa stal čisto zemianskou osadou. V daňových súpisoch z rokov 1647, 1690, 1712 atď. neboli v Malom Bystreci zapísaní žiadni sedliaci. V roku 1745 sa do Malého Bysterca dostala rodina Ambrózy, pôvodom maďarská rodina zo Železnej stolice, v tom čase však už úplne poslovenčená, ktorá žili od 17. storočia v Dolnom Kubíne. Ambrózyovci boli armalisti a patrili medzi mešťanov Dolnom Kubíne. Niekedy pred rokom 1828 prešla  veľká časť majetku rodu Medveckých v malom Bysterci na prefekta Oravského hradu Jána Smrečányho (pochádzal z liptovského rodu, ktorému predtým už istý čas patril Malý Bysterec a ktorý v 16. storočí vystupoval pod menom Smrečanský), ktorý sa usadil v Malom Bysterci a dal si tam postaviť kaštieľ. V súpise šľachty Oravskej stolice z roku 1628 sú v Malom Bysterci uvedení Ján Smrečány a trinásti zemania z rodu Medvecký.

Dedina Záskalie (alebo lepšie povedané jej zemianska časť), lebo okolo roku 1548 dalo panstvo Oravského hradu vybudovať v tesnom susedstve pôvodnej zemianskej dediny sedliacku časť Záskalia, ktorá sa prvý krát spomína v roku 1548 ako Zazkaly, (poddanská osada Oravského hradu), patrila rodine Šrabákovcov, ktorí boli potomkami zemanov, ktorí dostali 1349 donáciu na Záskalie od Ľudovíta.V roku 1558 bol zeman Ján Škrabák zo Záskalia (Jan Sskrobak z Zaskalyczy –Záskalie sa v tom čase nazývalo aj Záskalica) slúžnym Oravskej stolice. Zeman Michal Škrabák zo Záskalia (nobilis Michael Skrabak de Zaskalyczya) bol v roku 1609 slúžnym Oravskej stolice, v roku 1611 bol podžupanom v roku 1612 opäť slúžnym. V tejto funkcii sa zúčastnil vytýčenia chotárnych hraníc medzi Nižnou, Krásnou Hôrkou a Zemianskou Dedinou. Ján Škrabák bol kapitánom na Oravskom hrade v rokoch 1624 až 1626. V 17. storočí sa rod Škrabákovcov rozvetvil na rodové línie Mandrčka, Jánošovie a Ferčovie. 

Neskôr (od 17. storočia) pribudli v Záskalí aj ďalšie šľachtické rodiny a to aj v sedliackej časti Záskalia. V roku 1600 Juraj Thurzo oslobodil svojho poddaného Stanislava Čepkoviča spod poddanských dávok a udelil mu šoltýstvo (dedičné richtárstvo) v sedliackej časti Záskalia. V roku 1628 získal jeho potomok Andrej Čepkovič armáles od kráľa Ferdinanda II. Jeho armáles bol vyhlásený bol vyhlásený v Oravskej stolici o rok neskôr. Andrej Čepkovič pôsobil vo funkcii kapitána a neskôr kastelána na Oravskom hrade a minimálne dva krát pôsobil ako člen súdnej alebo vyšetrovacej komisie Oravského panstva. Rodina Čepkovič pôsobila v Záskalí do roku 1763. Neskôr pribudli v Záskalí aj niektoré ďalšie rodiny. Tieto nepochádzali priamo zo Záskalia, ale sa tam neskôr prisťahovali a získali tam majetky. Napríklad Trnkóczy, Bocko a Belány pôvodom z Trenčianskej stolice alebo Sontág pôvodom zo Spišskej stolice. Sontágovci boli s najväčšou pravdepodobnosťou nemeckého pôvodu. Ostatné menované rodiny (Trnkóczy, Bocko a Belány) boli samozrejme slovenského pôvodu. Rod Trnkóczy, pôvodným menom Trnka pochádzal z Trenčianskej stolice, ale v čase keď získali armáles už žili na Orave. Armáles udelil Kráľ Ferdinand v roku 1629 Jánovi Trnkovi, ktorý po povýšení do šľachtického stavu začal používať meno Trnkóczy a ktorý pôsobil v rokoch 1629 až 1669 ako účtovník a vyberač daní na Oravskom panstve a ktorý býval vo Veličnej. Jeho syn Martin Trnkóczy pôsobil vo Veličnej ako mestský prokurátor a neskôr ako daňový úradník Oravskej stolice. Tento získal majetok v Záskalí, kde sa usadil. Trnkóczyovci v Záskalí sa neskôr dosť rozvetvili na vetvy, ktoré používali prímená Mandrčka (rovnaké prímenie používala aj jedna vetva Škrabákovcov, čo bolo zrejme spôsobené rodinnými väzbami medzi oboma rodmi), Kušnier, Šiliak a Knihár. Žili a pôsobili aj v ďalších oravských obciach, ako napr. v Dolnom Kubíne, Veličnej alebo Medzihradí. V súpise z roku 1828 sú uvedení v Zásklaí, Medzihradí a v Dolnom Kubíne. V 19. stor. a začiatkom 20. storočia sa niektorí členovia rodu Trnkóczy angažovali v národnom hnutí, najmä národovec Pavol Trnkóczy. Jeho syn Ján Trnkóczy založil krátko po vzniku Československa týždenník Naša Orava a banku Orava a bol tiež členom Hviezdoslavovej besedy. 

Rod Bocko pochádzal tiež z Trenčianskej stolice, konkrétne z Varína, ale už od 17. storočia žili najmä na Orave, kde Štefan Bocko z Varína pôsobil ako evanjelický kňaz a učiteľ. Do šľachtického stavu však boli povýšení počas svojho pôsobenia v Sedmohradsku, kam utiekli po potlačení povstania Gašpara Piku. Neskôr však prešli na stranu Habsburgovcov a vstúpili do ich služieb, za ktoré získali v roku 1698 armáles od Leopolda I., ktorý im bol udelený v Sedmohradsku. Krátko po udelení armálesu sa vrátili na Oravu, kde sa Alexander Bocko v roku 1700 priženil do rodiny Škrabákovcov a získal tak majetok v Záskalí, kde sa usadil. Na Orave sa usadili aj jeho bratia Ján a Zachariáš, ktorý sa usadil v Dolnom Kubíne, kde pôsobil ako prísažný. Ich ďalší brat Gabriel Bocko sa usadil v Liptovskej stolici. Rod Bocko sa rozšíril aj do niektorých ďalších stolíc, napr. Gemerskej, Hontianskej, Zvolenskej, Šarišskej a tiež aj do niektorých stolíc v dnešnom Maďarsku.

Rod Belány pochádzal z Trenčianskej stolice, kde v roku 1681 získali armáles od Leopolda I. Ich armáles bol vyhlásený nasledujúci rok v Trenčianskej stolici. Rod Belány žil neskôr (v 18. storočí) najmä v Trnove v Turčianskej stolici a neskôr  aj v Tekovskej a v Oravskej stolici. Na Orave žili v Záskalí, kde bol v súpise šľachty Oravskej stolice z roku 1786 uvedený ako armalista Juraj Belány, pôvodom z Trnova v Turci. V súpise z roku 1828 sa v Záskalí spomína už len vdova Helena Belányová. 

Rod Sontág bol pôvodom nemecký rod. v roku 1610 získali armáles od Mateja II. Na Oravu sa dostali už v 17. storočí. Pôsobili najmä v Dolnom Kubíne. Do Záskalia sa dostali začiatkom 19. storočia. V roku 1808 sa spomína v Záskalí Samuel Sontág, ktorý pôsobil ako maliar. Tento bol uvedený aj v súpise šľachty Oravskej stolice z roku 1828. Okrem neho a spomínanej vdovy Belányovej sú tam uvedení zemania z rodov Škrabák, Trnkóczy a Bocko.