Včera som si čítala zaujímavý článok "Pošli to ďalej". Každý má právo na chvíľku šťastia, radosti al. aspoň  na pekný úsmev od neznámej...Veľmi rada sa smejem, aj keď nie všetky situácie sú hodné úsmevu(smiechu) . Určite ste aj vy zažili chvíle, kedy vám bolo ťažko, cítili ste sa sami, opustení a stratení....Takýmto situáciam sa nevyhne žiadny človek a ani ja. Tieto obdobia svojho života neznášam. Človek si zaslúži byť šťastným, spokojným..Včera som Ivanovi( autorovi článku "Pošli to ďalej) sľúbila, že sa pokúsim robiť ľudom naokolo viac radosti ako doteraz.

Ráno sa mi to celko darilo. Krásne ráno som zaželala tatinovým kolegom, úsmevom som obdarovala spolužiakov /ky aj profesora...Cestou domov zo školy som dobiehala na bus. Nastúpim do neho, krásne sa usmejem na milého a celkom mladého vodiča,keď sa ma s kyslou tvárou spýta, či mám preukážku, keď si kupujem polovičný lístok (ako každý študent) Opäť sa pousmjem a dodám: " Jasné." Potom, čo som mu ukázala preukážku som pokračovala v ceste home...

Nechápem, čím to bolo. Minulý týždeň keď ma viezol bol veľmi milý a teraz?.Možno, keby som mala tričko s gigantickým vystrihom a bola peroxidovou blondínou, tak by som sa dočkala ineho jednania- al. aspoň úsmevu..A možno mu krivdím. Možno bol unavený z celodenného šoférovania al. sa pohádal s priateľkou. Pred pár rokmi bola v reklame na alkoholický nápoj použitá veta" I MUŽI MAJÚ SVOJE DNI "tak neviem , možno i on mal "svoj deň" :))