RANENÁ BREZA

Mesiačik veľký, zlatistý,
bozkáva brezu na listy:
Brezička, breza riekni mi,
prečo tak chlasceš noci, dni?
Pozrela breza do neba,
poldecák jebla do seba,
pritískla vodku ku perám:
mesiačik, ty čurák - umieram.
Čóó?! Skríkol Mesiac na skaly.
No kokot! - Skaly trikrát zvolali.
Nič sa tej piči nedarí,
a škaredá je jak noc v chotári.
Zastenal pnisko opilý:
nemám čo huliť debili.
Sekeru mám zaťatú do dreva,
lieh sa mi zo žíl vylieva.
Mesiačik zašiel, nastal deň,
grcali listy, grcal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ožratá breza umrela.