Sú prázdniny, ale väčšina pedagogických pracovníkov sa zrejme aj počas nich, sama od seba núti čítať nový školský zákon, a to preto, aby to ako tak do 1.9.2008 stihli. Vtedy totiž začne platiť  zákon č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Pri jeho čítaní sa určite dozvedia aj novosti.

Jednou z nich je napríklad Druhý oddiel s názvom „Stupne vzdelania“ a v ňom § 16 ods. 5, ktorý znie takto:„Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne alebo terciárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním  najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu  odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom;   pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu“.A spomínaný osobitný predpis pre zdravotníkov je nariadenie vlády č.12/2008 Z.z., v ktorom sa napríklad dozviete, že: „profesijný titul v kategórii „sestra“ používa osoba, ktorá získala vyššie odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole  s právom používať skratku „ dipl.s.“, ktorá sa uvádza za menom a priezviskom používateľa, za ktorým nasleduje čiarka.“

O čo mi ide?  O to, že v obidvoch prípadoch pri rovnakom stupni vzdelania „vyššie odborné vzdelanie“, samozrejme, že v inom odbore sú uvedené rôzne tituly. Hoci by sa dalo očakávať, že štátni úradníci, ktorí tieto normy chystali si dajú  toľko námahy, aby sa zjednotili aspoň  na rovnakom označovaní titulu v slovnom výraze „diplomovaný“.Žiaľ neurobili to, a tak asi z dobré mieneného úmyslu im vyšiel paškvil a možno, že vďaka nemu sa Slovensko bude úspešne uchádzať aj o zápis do Guinessovej knihy rekordov a to v počte existujúcich titulov na jedného obyvateľa.

No veď posúďte  sami: DiS; DiS.art; dipl.s.; dipl.p.a.; dipl.f.; dipl.mt.l.; dipl.a.h.e.; dipl.r.a.; dipl.z.z.; dipl.d.h.; dipl.z.t.; dipl.o.; a to sú všetko ešte len tituly, ktoré môžu získať žiaci úspešným absolvovaním vyššieho odborného vzdelania.Pridajte si k tomu aj tituly akademické za absolvovanie vysokoškolského štúdia: Bc.; Mgr.; Mgr.art.;  Ing.; Ing.arch.; RSDr.; PaedDr.; PhDr.; PharmDr.;  RNDr.; JUDr.; MUDr.; MVDr.; ThDr.; PhD.; ArtD.; ThLic.; tituly získané na zahraničných školách:   BA;  MA; MSc; MBA; MPhil; LL.M; tituly vysokoškolských učiteľov: docent; profesor, akademik;  tituly vedecké: CSc.; DrSc.; tituly umelecké: laureát; zaslúžilý umelec; národný umelec; tituly čestné : profesor emeritus; Dr.h.c.; tituly protokolárne: excelencia; eminencia;  tituly náboženské,  tituly stavovské  atď. Že je toho dosť?

Aby náhodou nedošlo k omylu. Vôbec nie som proti oceňovaniu úsilia tých  ľudí, ktorí získali vlastnou prácou a drinou vyššie vzdelanie. Naopak, úplne to podporujem. Myslím si ale, že terajší stav v udeľovaní titulov je názorný  príklad toho, kedy v plnom  rozsahu platí - „ Niekedy menej znamená viac.“

A preto, predovšetkým  motoristi,  pozorne rozlišujte skratky DiS a im podobné, aby ste sa náhodou pri kúpe auta fatálne nezmýlili  a  miesto auta s dieselovým motorom, aby ste si v skutočnosti  „nekúpili“ absolventku postsekundárneho štúdia. A úplne na záver. Samostatnou kapitolou je  situácia, keď nechceme v súvislosti s titulmi  nikoho uraziť. Lebo napríklad výrazy ako : udeliť titul, právo  používať titul,  uvádzať titul v úradnom styku,  vyžadovať od  iného subjektu aby titul používal vždy so spojením s osobou, ktorej titul patrí a podob. - totiž v ucelenej rovine nerieši pravdepodobne žiadna zákonná norma. V tomto smere nám preto asi  neostáva nič iné, len  sa spoliehať   na  zvyk a tradíciu.

Horúce a pekné leto prajem J.Kotulič.