Ráno sa zobudila s bolesťou hlavy a nejako si nevedela vybaviť predošlý deň. Pozrela na mobil. Mala jednu prijatú SMS, od Nikoly : „Ahoj, nejaký chalan sa ma na teba pýtal. Tuším sa volal Dávid. Ty si vážne sviňa! Začínaš si s takým fešákom a ani sa nechváliš!“ Pozerala na to dosť vydesene, lebo až teraz si spomenula na toho debila, ktorý ju zrazil na zem. Ihneď vytočila jej číslo. „Túút, túút ... volaný účastník je momentálne nedostup....“, zložila. „Toto mi robíš naschvál Nika“, zakričala v zlosti na celý byt. „Deje sa niečo?“, objavila sa vo dverách jej izby mama ešte s tĺčikom na mäso. Pripravovala obed a keď počula svoju dcéru jačať, prišla sa pozrieť či je v poriadku. „Nie mami, som v pohode“, povedala a znovu si ľahla do postele. Asi o 10 minút rozdrapil dvere na izbe jej malý brat a kričal : „Snežííí!! Maca, znovu snežíí! Poď sa pozrieť.“ „Nechaj ma spať! Som unavená“, zavrčala na neho. „Puberťáčka. Si puberťáčka!“, opakoval. Počul to slovo od mami a nejako sa mu zapáčilo. Po obede ju prezváňalo nejaké číslo. Nemala náladu volať naspäť . Takže si vypla mobil a rozčítala novú knižku. Čítala dlho, až nakoniec zaspala. V snoch sa jej stále dookola premietala tvár toho neznámeho. Keď vstala zapla si mobil. Mala asi 20 neprijatých hovorov . Z toho dva od Nikoly a ostatné od toho divného čísla. Neváhala a volala Nike. „No čáu, stratená“, priložila mobil k uchu Nikola. „Prečo stratená? Inak Ahoj“, nechápala. „Včera si zrazu zdrhla a nikto ťa nevidel. A navyše potom prišiel ten chalan a pýtal sa každého na teba. Povedala som mu, že ťa poznám. Potom po mne chcel tvoje telefónne číslo...“ „Č..čo?! Povedz mi prosím ťa, že si mu ho nedala“, prerušila ju. „Keď on bol taký zlatý..“, zahanbila sa. „Chceš mi povedať, že to číslo čo ma už pár hodín prezváňa je jeho?“ „Je to dosť možné.“ „Ty si vážne krava..“, zanadávala Marcela. „Sorry, netušila som, že ti to bude vadiť. Musím už končiť, prišiel otec. Maj sa“, položila mobil Nikola.