Zopár vecí som v detstve nenávidel. Zopár vecí som v detstve miloval. Miloval som lodičky. Robil som si ich z plastelíny. Aj plastelínu som miloval. Robil som si do lodičiek aj námorníkov. Malé modré guľôčky. Každá malá modrá guľôčka bol jeden malý námorník. Biele prúžky som na nich nerobil. Na to boli tie guľôčky naozaj malé. Tak lodičky som napríklad miloval.

Špenát som nenávidel. Nenávidel som aj bielu fazuľu a paradajkovú polievku a tekvicu. Ale špenát som nenávidel hlavne. Špenát bol odporne zelený. Vlastne keď to tak vezmem, tak k tým farebným jedlám som mal vždy odpor. Ale zelené jedlo to bol úplne úlet. Totálne odporné. Môj otec mal špenátový prívarok rád. Moja sestra ho milovala. U nás bol špenát relatívne často. Ale ja som ho nejedol. Ja som mal k tomu špenátu odpor.

Niektoré veci mi ušli tak akosi nijako. Ja som niektoré veci ani nemiloval a ani nenenávidel. Napríklad Pepek námorník mi tak ušiel. Ja som mal teda kreslené rozprávky rád. Miloval som tie maličké komiksy zo žuvačiek Donald. O káčerovi Donaldovi a Psovi Filipsovi. Ale Pepek námorník bol čudný. Ja som bol pri tom ako už viete, na námorníkov vysadený. Ja by som mal normálne námorníka modelovať z plastelíny. Ale kto by už robil malú modrú guľôčku z niekoho, kto je špenát a z toho špenátu má silu? Ja teda nie. To by som musel urobiť zelenú guľôčku, ale ja som robil námorníkov zásadne modrých. Keby boli väčší urobil by som im biele prúžky na tričko. Ale zelené ani bohovy. Zelené neboli.  

Ja aj teraz v dospelosti niektoré veci milujem a niektoré nenávidím. Je ich teda podstatne menej ako v detstve a už to nie je také vyhranené. Napríklad paradajkovú polievku ja jesť nebudem. Hoci moja žena a dcéra sú do paradajkovej polievky zamilované. Aj teraz sme boli spolu v Bratislave, v byte, v ktorom prespávam, keď som tu na týždňovku v práci. Urobili si lavór paradajkovej polievky. Teraz odišli domov do Košíc a ráno keď som otvoril chladničku tak som tam objavil hrniec paradajkovej polievky. Ja toto nenávidím. Ja paradajkovú polievku jesť nebudem. Ja ju vylejem do záchodu. To nech je každému jasné. To už mi rovno mohli urobiť tekvicový prívarok.

Ale námornícke tričká stále milujem. Už ich síce nerobím z modrej plastelíny ale aj tak mám milostnú úchylku na všetko námornícke. Dokonca jedno také námornícke tričko aj mám. Má síce čierne prúžky na bielom podklade ale z odstupu sa dá jednoznačne povedať, že je jasne námornícke. Asi z odstupu dvadsiatich metrov. Tak ja na námornícke veci nedám dopustiť.

No a s niektorými vecami je to u mňa teraz také čudné. Napríklad so špenátom je to u mňa čudné. Ja úprimne prehlasujem, že špenát nenávidím. Nenávidím ho z detského presvedčenia. Špenát je u mňa špenátový prívarok s bielym vajíčkom. Je to tak odporné, že ho nikdy nebudem mať rád. Ja špenát nenávidím. Ale ja si v každej reštaurácii teraz objednávam len jedlo so špenátom. Dalo by sa povedať, že som asi sado-maso. Ale nie som, lebo maso akože mäso ja vôbec nejem. A ani sado nebudem. A ak, tak len sado-vego. Tak ja si teda skoro vždy objednám niečo v čom je špenát. Špenátové špagety, špenátové zapekané cestoviny alebo špenátové niečo. A úprimne vyhlasujem že mi to chutí. Tak neviem. Niečo sa stalo a ja neviem čo. Ja len vyhlasujem, že špenát nenávidím. Také niečo sa mi stalo.