Poslednú dobu sa veľmi čudujem...nad tým, že sa skoro KAŽDÝ ďeň musím sklamať. V mojich najbližších, alebo aj v úplne cudzých ľuďoch. Tak že je mi na chvíľu všetko jedno a najradšej by som revala.

 

Ešte šťastie, že existuje aj pravý opak.

 

Poslednú dobu sa tiež veľmi čudujem nad tým, že ma skoro KAŽDÝ deň niekto/niečo  príjemne prekvapí. Moji najbližší, či aj úplne cudzí ľudia. Tak, že mi ústa ostanú otvorené dokorán a srdce mi ide vyskočiť od šťastia.

 

Predstavte si, že by existovalo len sklamanie alebo len prekvapenie. Bol by život vôbec zaujímavý? Jasné, že nie... :o)