Noc bola úžasná, milovali sa, ležali spolu v jednej posteli, hladili svoje nahé telá.  Sadlo si na ňu šťastie a láska. On bol zamyslený, stále jej vŕtala v hlave myšlienka nad čím tak tíško toľko premýšľa. Bolo počuť len tlkot ich sŕdc. Vedela, že keď sa ho spýta na čo myslí dostane odpoveď, na nič. Byť tak na chvíľku myšlienočkou, preháňať sa mu v hlave to by chcela, chcela by vedieť na čo môže jej láska myslieť keď teraz mlčí a pozerá na ňu. Nechala ho. Nespýtala sa, nechala tú chvíľu nech si ju vychutná. Spýta sa inokedy. Toto slovko inokedy si povedala vždy, keď mala chuť vedieť nad čím premýšľa . Možno sa raz dozvie. Hladila jeho telo ďalej,  nechala hladiť to svoje. Napadlo jej, že si vybehne nahá do rannej zarosenej trávy v záhrade. Vstala a vyšla do trávy, rosa sa pritúlila na jej nohy, ovlažila telo aj dušu. V noci sa jej spýtal, či sa chce milovať vonku pod hviezdami, nechcela. Hanbila sa, myslela si, že je to príliš intímne,  milovať sa s ním vonku, to sa nepatrí. Ráno by to chcela. Bolo by úžasné cítiť tú lásku a vidieť  nebo plné hviezd, vidieť ako sa noc pohráva s kúskami jeho tela, ako mesiac svieti milencom pri ich vášnivej milostnej hre.  Teraz stála  v rose nahá a vychádzajúce slniečko jej šteklilo lono, pohrávalo sa jej s prsiami, fúkol na ňu vzrušujúci vánok, vrátila sa, ľahla si k nemu.  Vkĺzol rukou pod perinu, vzrušenie pri dotyku vzplanulo a nebolo treba nič viac. Nechali sa unášať láskou a vášňou ku hviezdam, ktorým ten pohľad v noci ona odoprela.