načo to robím? načo sa rozprávam so zdravými a šťastnými slečnami, keď sám nemôžem byť zdravý a šťastný? benjy vybehol cez odomknutú bránu a dotkol sa burgessových dcéry a reval a vykastrovali ho. načo sa snažím konverzovať, keď mi je to nepríjemné a nemám z toho radosť? načo, keď nedokážem byť sám sebou a keď aj tak sa to zvrtne na to, kto aký dojem spraví na toho druhého. mám vpiči dojmy. sú klamlivejšie ako skrivené lyžičky. vykastrujte ma. som rovnaký ako benjy, idiot obťažujúci mladé slečny. už sa nebudem viac rozprávať so strachom z konverzačného faux pas. nechcem aby z mojich viet bolo čokoľvek vyvodzované. maximálne tak oceľové dráty oblepené plastovou izoláciou. nechcem sa riadiť konverzačnými konvenciami, nechcem byť vtipný, ani originálny, ani duchaplný, ani príjemný, chcem byť jedine úprimný, čo potom prináša aj ostatné veci, ale to s vami slečna sladkovodná nedokážem byť, ako ani s nikým iným. odpusťte mi a pokorne vás prosím o pochopenie. som pokrytec

klinický psychológ tibor hrozáň stojí pri stoličke, vypína a zapína si gombík na košeli. posúva si okuliare, skladá si ich a znovu si ich dáva na nos. mám 50 minút na rozvrhnutie svojho problému. už len 40... 30... čas ma predbieha a čím viac ma obmedzuje, tým viac poukazuje na márnosť boja s ním a tým menej som schopný hovoriť. akosi nevie pochopiť slovo absurdita, pocit absurdity, absurdita bytia, hoci podľa môjho názoru, toto je ten najvýstižnejší pojem pre opis môjho životného pocitu. tvrdí, že partnerstvo je prirodzená a nevyhnutná súčasť života, rovnako ako sexuálny pud, ktorý ho poháňa, a nechápe, prečo ma to odpudzuje. freudián. na stole má junga. ja spomeniem schopenhauera. hovorím, neodpudzuje ma to, rovnako ma priťahujú dievčatá ako hociktorého heterosexuálneho muža, lenže svoju vášeň nie som schopný prirodzene akceptovať a spontánne preniesť do nejakého vzťahu. nie som schopný flirtovať a dvoriť a chodiť do krčiem a na diskotéky, ako chodia ostatní, teda som schopný, ale nebaví ma to, je mi z toho zle a je to vyčerpávajúcejšie ako vyliezť osemtisícovku. takže ešte raz. o tých obrazoch vo vašej hlave. nie, to je o niečom inom. takže vy tvoríte hudbu? a je to tak, že je to chvíľu kľudné a potom do vybuchne do hluku. áno, vlastne presne takú hudbu tvorím. takže hluk, to je vaše. tento chlapík bude mať predsa niečo do seba. keby vedel, na akom koncerte som bol v pondelok, predpíše mi denné konzultácie. slavovi som napísal: vcera som bol inak v A4ke na tom Next Warm-upe, pacilo sa mi to musim priznat, by som to opisal nejak ako "noisova seansa". mozno nejak 20-25 ludi dokopy spolu s organizatormi, RBNX dakuje vsetkym, ktori prisli lebo vedia, co je prave umenie, nakoniec svojho setu zhodi celu svoju aparaturu na zem, Man Manly robi strasidelny noise, mikrofon oblepeny okolo jeho krku snimajuci jeho dych a hrdelne zvuky, k tomu brutalne depresivna projekcia, a nakoniec Justice Yeldham, tiez sila, tiez nic pre slabe zaludky, sklo je cele cervene od jeho krvi a parket je cely od skla, ale po koncerte si veselo pofajcieva s krvavou hubou a bavi sa s ludmi :) Stalo to zato ;) na koncerte sa zúčastnili aj slečny, dve z nich celkom samé, bez partnerov. mám taký pocit, že u vás to nie je ani tak depresia, nezdáte sa mi depresívny, skôr by som povedal, že je to taký chaos. tak toto nie! ono to neni problém zatlačiť to do úzadia pri sociálnej interakcii, viete začínam rozmýšľať, ako odtiaľto utiecť alebo nejak sa vyvliecť z prísľubu budúcich návštev. napokon to za mňa vyrieši všeobecná zdravotná poisťovňa. raz do týždňa, 50 minút, 300 Sk. vyjebaný kapitalizmus - spôsobí ti duševnú poruchu a ešte ťa aj nechá hradiť si jej liečbu. mal by som síce zarábať v najbližšej dobe, ale zrejme to nebude stačiť. dá mi kontakt na psychiatričku. tam to bude trvať iba 5-10 minút, dá vám možno nejaké lieky, ale vy by ste potrebovali dôsledné riešenie tohto problému, zmenu vášho postoja odchádzam. pýtam sa či niečo dlžím, hovorí že nie. som v rozpakoch. neskôr ma serie, že som mu nič nedal, toto predsa neni charita, ale normálny džob v akciovej spoločnosti, do piče! a čo si myslíte, čo je príčinou týchto vašich problémov? neviem, možno je to aj niečo fyzicky dané... ha, tak to môžeme hneď vylúčiť! to by ste chceli, čo? vyjebaný freudián

ešte som mu hovoril, že svoj denník uverejňujem na blogu. čo je to blog? ale našťastie som mu nedal adresu. už aj na nemčine som hovoril, že skladám pesničky. po hodine ma milá slečna z michaloviec či odkiaľ osloví, že čo to vlastne skladám, že aj ona hrá na gitaru a či nechcem založiť kapelu. hovorím, že indie-rock, indie-pop, noise-folk, elektroniku, proste alternatívnejšie veci. minule som zuzke z krúžku tiež spomínal indie, keď sme sa rozprávali o hudbe, čím som sa vystavil potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré som si uvedomil až neskôr, keď zuzka súhlasne prikyvovala, že indie je fajn, že napríklad ten Panjabi MC čo mal tú pesničku, tak bola celkom fajn

cez víkend som bol v prahe, o tretej ráno po karlovom moste, andrás, zoli a ja, dve pivá vo fraktáli, kde sú samí íri a škandinávci a kde obsluhuje andrásova spolužiačka, prvýkrát po dlhej dobe sa cítim debatou citovo pohnutý, keď andrás rozpráva svoje citové príhody z nového domova s detinskou úprimnosťou a pokúša sa vyrovnávať s kultúrnym šokom. hanka má 12-strunovú gitaru, takže musím hrať. jediné čo ma napadá, je Lua od Bright Eyes, tak ju zahrám aj dvakrát. zmeškal som bus, tak som si musel stornovať lístok a zobrať vlak. cestujem s hlučnými gréckymi študentmi medicíny, v kupé si počas cesty trikrát zapálim, moje nefróny fungujú na plné obrátky. tu ak povieš, že máš dvadsať a ešte s nikým si nechodil alebo si sa nevyspal, tak ti nechce nikto veriť a myslia si, že si z nich robíš piču. trocha si ťa potom ale aj začnú vážiť

ale nechcem byť prozaický, dávno som nebol takýto prozaický. rozmýšľam, že si vygenerujem náhodnú slabiku do každého riadku tohto textu, aby získal aspoň mierny punc experimentálnosti. ale kým avantgarda vystrčí svoje chápadlá a parné lode vrátia sa na šíre moria, zostáva ešte veľa nevyslovených slabík medzi ľuďmi, ktoré majú nádej priniesť svetu prosperitu a mier