Na ceste bielou natreté čiary..
Špendlík do blata a prachu zaodetý.
Červené kvapky, stopy medzi zošúverenými lístkami.
Teplo a zima
Všetko jedno...

Krvavá čepel noža v pohári ružovej čistoty
Čierne postavy s priesvitnými tvárami..
Vidno po krok, ktorý je dávno za nami.
Smrť v plášti nevinnosti zaodetá, keď jej už nikto neverí.
Tu..!

Jediná ruža v mori bodliakov
Fialových...
Pod mostom rieka kameňov nenávisti..
Nevyriešené rovnice nášho vraj reálneho života
Hľadanie otázky, na ktorú poznás len odpoveď..
Zmena uhla pohľadu?

Ozvena jedinej kvapky dažďa, ktorá padla na hladinu jazera
Tam kdesi,..´
Pod hladinou kameň čo nebo ho sem zhodilo.
A nádej?
V tieni stromu bez kmeňa sa krčí...

Čakať na ráno.
mechanicky jesť a piť...
Načo?
Už aj strach sa bojí tej tmy...