Okolo nás je nepriepustná tma
Len v tebe sýte svetlo placho svieti
Pohrávaš sa s úsmevom, so slovami, so mnou
A do ucha mi šepkáš: „píš!“
Ale nevidíš, že krasopis sa nedá čítať
Zohavený mojou vinou
Som väzeň i ten, čo ťažké okovy na ruky dáva
Som večnosť aj okamih
Šťastný smútok, z ktorého smutné šťastie rastie
Také malé, krehké, ale s mnohými tŕňmi nasiaknutými smrteľným jedom
Hovorím citom, myseľ sa vzdáva
Nevie, čo chce
A čo nechce, príde
Tak prečo má chcieť a nechcieť?
Život nie je ideál, lebo ideál nemôže byť životom
No toto je už platňa obohratá, tisíckrát
A ďalších tisíckrát bude, kým nepoviem: „dosť!“
A vrátim svoje telo zemi, kam patrí
A duša nech si lieta slobodne
Nech s večnosťou splynie vedomie
Až potom spoznám pravdu, ktorá teraz nie je
Mám žiť
Siať úsmevy a žať šťastie
A nechať tiene zakrádať sa popri mne, nie v mojej mysli
Lenže prijať niečo, znamená niečoho sa vzdať
A naopak
Možno príliš vidím, možno vidím málo
Tým to je
Preto nenúťte ma smiať sa, keď ma úsmev bolí
Pretože som dobrý herec
Aj keď nikdy nechcem hrať
A hercov nazývať pravými ľuďmi
To sa mi hnusí
Komentáre
síce sa mi hnusia iné veci na ľuďoch,
napísala si: "Lenže prijať niečo, znamená niečoho sa vzdať
A naopak", a práve pri tom naopak sa mi zdá, že často nevieme, čo s tým získaným...
4 Derechura
V tomto pripade ma inspiroval isty moj znamy neznamy, s ktorym si pisem.
Vera
Vieš niekedy máme také obdobie, že nič nevychádza tak, ako by malo, ale ak máš pocit, že sa musíš pretvarovať tak asi je lepšie sa otočiť iným smerom a hľadať iné cesty, hľadať niečo, čo by ťa napĺňalo , vraj prekážky treba odstrániť, tak to skús .
4 iris