Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

„Stará, dobrý hosť prišiel, toho len tak nepustíme,“ vraví krčmár krčmárke

Povesť o krčme nad Račím potokom
Predošlý Ďalší
Dávno, vraj ešte za panovania kráľa Ladislava IV., keď tento vrátil majetky Simperg a Churle zemanom z Okola, stála na brehu Račieho potoka, tam, kde ho širokým brodom pretína hradská cesta z kráľovského mesta Sv. Jur do Prešporka, rozľahlá krčma. Ej, dobre sa darilo krčmárom, lebo sa pri brode nejeden povozník zastavil, aby si oddýchol a posilnil sa a tiež svojim koníkom doprial šťavnatej paše i sladkej studenej vodičky. Vraví sa, že kde žijú raky, je voda čistá ako horský prameň a v Račom potoku bývalo rakov neúrekom. Neraz krčmárka varené račie klepietka hosťom ponúkala. Ale častejšie slaninu, klobásky, fazuľovicu alebo guľáš. Po nich dobre chutilo chýrne račianske vínko.
 
Lenže, komu jeden krčiažtek nestačil, kto na dno dvom, trom pozrel, tomu hlava oťažela, údy zmľandraveli a čoskoro spánok uväznil všetky jeho čuvy. Na druhý deň - hlava od pijanského spánku vymetená ako komín s pôltami slaniny. Mohol krčmár pýtať aj dvojnásobnú útratu, chudák nocľažník zaplatil.
 
Raz sa stalo, že potúžený pútnik zaspal s rukami na stole. Vedľa neho meštek s peniazmi, lebo chcel práve zaplatiť, keď ho spánok sklátil. Krčmárka meštek zobrala a na druhý deň nešťastného hosťa metlou pohnala z krčmy preč. Sypali sa strieborniaky do krčmárovho vrecka, čoraz viac uspávali jeho svedomie. Vraj príležitosť robí zlodeja - nečudo, že krčmár s krčmárkou čoraz častejšie okrádali svojich hostí. Nie okato, opatrne, aby im nikto nič nemohol dokázať.
 
Istého leta, v čase žatvy, zastavil sa na večer v krčme len jeden vyslúžilec. Zarastený, v ošumelej vojenskej košeli sadol si na lavicu celkom pri poslednom stole. Tvár mu hyzdila veľká jazva, isto od šable.
 
-   Zďaleka? - pýta sa krčmár a očami šacuje hosťa.
-   Zďaleka, ani som neveril, že dôjdem - vraví vojak zachrípnutým hlasom a kladie na stôl tučný meštek so samými zlatkmi. Dve kladie pred krčmára :
-   Otec, dal by som si slaninku, domáci chlieb a holbu vína, červeného.
 
Krčmár prikývol a berie sa do kuchyne.
Ten mešec zlatiek mu poskakuje pred očami a srdce horí chamtivosťou.
 
-   Stará, dobrý hosť prišiel. Toho len tak nepustíme - vraví krčmárke a sám nalieva do krčaha to najsilnejšie víno.
-   Ponúknem mu guľáš, po ňom mu bude víno viac chutiť - krivo sa usmieva krčmárka a už aj nesie plnú misku vojakovi.
 
Aj si ku stolu sadnú, na bojovú slávu sa vypytujú, jedlom a vínom vojaka vynukujú.
Kedy konečne zaspí - vyčkávajú. Stalo sa. Spí vojak, hlavu o ruky, položené na stole, opiera.
 
-   Vyber mu ten mešec, má ho na krku zavesený - šepoce žena.
-   Počkaj, prerežem šnúrku - povie muž a už sa má k činu.
 
Ale vojak, nenadarmo toľkými bojmi prešiel, spoly sa prebral, majetok si bráni. Strhla sa nerovná bitka. Lenže ako proti dvom? A bez zbrane? Čoskoro bol mešec v krčmárkiných rukách a vojak v kaluži krvi na dlážke.
 
Ešte že je noc. A na blízku ani živáčika. Vyniesli chudáka za poslednú stajňu a tam ho aj pochovali. Keď boli s tým strašným činom hotoví, dali sa zlatky počítať. A tu - medzi zlatkami, vysypanými na stole, zabelie sa medailónik - strieborný, napoly zošúchaný, ale aj tak sa dá vidieť postava Panny Márie.
 
-   Ježišu Kriste - krčmárke sa trasú ruky, biela je ako stena.
-   To nemôže byť pravda! To nemôže byť pravda... - hlas jej v hrdle zamiera ako pred dvomi hodinami vyhasínal život dobitého vojaka.
-   Čo je - krčmár nerozumie ženinmu zdeseniu.
-   To bol, preboha, to bol náš syn - vzlyká žena.
-   Dala som mu medailón, keď sa dal do vojska zverbovať. Bože, čo sme to len urobili? Vlastného syna sme si...“
-   Čuš! Nebol to on, predsa by neprišiel ako cudzí - krčmár prehovára ženu, ale sám svojim slovám neverí. Cíti v hrudi mučivú bolesť, srdce bije duto, na poplach.
-   Náš syn - kvíli žena.
 
Chce sa pohnúť ku dverám, ale nohy akoby jej vrástli do podlahy.
Vtom sa rozletia dvere, obrovský prievan zatrieska okenicami.
Z tlejúceho popola na otvorenom ohnisku vyletia stovky iskier, vyšľahne mocný plameň.
Iba chvíľa a celá chyža je v ohni.
 
Hlásnik v neďalekej Rači chcel práve ohlásiť polnoc, keď zbadal na oblohe žiaru.
 
-   Preboha, - zdúpnel.
-   Vari len nie krčma? Ale tuším áno, nad Račím potokom.
-   Horí, horí - zatrúbil miesto polnoci.
 
Pobudil dedinčanov a tí sa razom vychytili ratovať krčmárov. Ale zbytočne.
Krčma, stajne, kôlňa - všetko horelo jasným blkotajúcim plameňom.
 
-   Bože môj, ako v pekle - povedal ktosi.
-   Len aby na iné nepreskočilo. Musíme strážiť z každej strany - zavelil richtár z Okola a chlapi z obidvoch osád hneď vedeli, čo treba robiť.
 
Dlho zostalo nad Račím potokom iba zhorenisko.
Ľudia sa mu vyhýbali, lebo sa šírila taká zvesť, že sa po nociach ozýva z neho ženský nárek a po ňom diabolský smiech.
Ako z pekla.
 
 
(Podľa rozprávania Viliama Polakoviča z monografie Jána Podoláka Rača,
prerozprávala Dobroslava Luknárová)
 
 
(Zverejnené so súhlasom autorky)
 
 
 
 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
 
 
Predošlý Ďalší

Co viprávjali starí ludé | stály odkaz

Komentáre

  1. Prečítala som a potešilo :-)
    publikované: 25.03.2008 13:21:29 | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Krásne, múdre, poučné... Pani Luknárová, máte také pekné meno,
    priam rozprávkové... Žiada sa mi osloviť Vás Dobruška - Svetluška...

    :-)
    publikované: 25.03.2008 20:39:16 | autor: Rozpravkarka (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Ďakujem
    za pekné hodnotenie aj moje nové meno. Priznám sa, čakala som, či sa ozvete - nemám veľa skúseností s prepisom povestí, ale je to lákavá práca= zábava. Ešte lepšie - je to napínavé hľadanie stôp, taká túlačka po známom, neznámom svete. Škoda, že tých stôp nie je dosť a ešte sú aj poskrývané kde- všade.
    publikované: 25.03.2008 21:10:10 | autor: Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Ja mám veľmi rada hľadanie povestí... Je to jedna z najzaujímavejších
    činností, ktoré mi priniesla moja novinárska práca. Vašu povesť som si všimla už skôr, len som bola zaneprázdnená a mohla som si ju dôkladnejšie prečítať až teraz večer. Má pekne vystavanú fabulu a živý jazyk, to je pri povestiach dôležité.

    Môžem sa tešiť na nejakú ďalšiu?
    publikované: 25.03.2008 21:24:04 | autor: rozpravkarka (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Pani Dobruška (dúfam, že môžem tak...), všimla som si na Račan blogu
    pár vašich básní, pre deti. Sú veľmi milé.
    publikované: 25.03.2008 21:31:21 | autor: rozpravkarka (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Bude aj ďalšia povesť
    o Pekle, lebo sa v Rači rozprávajú v podstate 2 príbehy, a to vo viacerých variantoch. Myslím, že sa na blogu objaví čoskoro a bude čakať aj na Vaše zhodnotenie. Tie básne na blogu, ale aj do zásuvky - to sú také hračky, alebo momentky - podľa situácie, ktorá im dá podnet. Mám rada poéziu - čítanú, recitovanú, ale aj tú iba tušenú, ktorá sa nikdy nedostane na papier.
    publikované: 25.03.2008 22:25:14 | autor: Luknárová (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Pani Dobruška, ďakujem, budem sa tešiť. Prajem krásnu noc.
    :-)
    publikované: 25.03.2008 22:34:35 | autor: Rozpravka (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014